Dnes ráno cestou z bodu A do bodu B, som mal myšlienky ktoré sa formovali. Uvažoval som, že čo s nimi, keď tu pri čítaní predchádzajúceho príspevku mi to došlo.
Pamatate sa na M.A.S.H. ?
Pred odchodom na kratku dovolenku si dovolim malu variaciu na povodny soudtrack:
Hneď z rána vidím hustú hmlu,
vidím veci čo tu sú.
Bolesť cítím, popieram,
voči nej však stojím sám.
Vidím to však tak,
že som sťa starý Skoták,
že cítim svoju bolesť vnútri sám.
Rád by som sa s vami podelil o jedno poznanie, ktoré som mal tú česť pochopiť ( teraz to beriem ako česť ) a zažiť v uplynulých dňoch . Nebude to článok o ezoterike, mágii či iných duchovných disciplínach. Aj keď počas toho obdobia som tam zažil a mal možnosť vidieť a precítiť veľa s toho čo sa učíme a čomu sa venujeme.
Voľakedy dávno na veľmi vzdialenej planéte.
Pojem, ktorý je nám mnohým tak verne známi, že ani nepovažujeme za potrebné ho nejako vysvetľovať, pre nás tak jasný a zrejmý, ako pre dieťa potreba prisať sa k prsníku, môže občas znamenať nemalú nejasnosť.
Prečo? Nikto z nás sa neunúva “mladým” nejako tento pre nás samozrejmý pojem nejako vysvetliť.
..cestujem v autobuse MHD a je teplý slnečný deň, slnko páli cez okná …dýcha sa mi ťažko a pot mi steká po chrbte…moje oči sledujú ľudí v autobuse, ich tváre, ich pocity, ich mimiku, ich životy, ktorých súčasťou som aj ja ako aj oni sú súčasťou môjho len si to neuvedomujeme ani na chvíľku. Míňame pole slnečníc, ktoré je nádherné a usmejem sa a spočiniem pohľadom na pani, ktorá sedí oproti mne.