Prednedávnom som si voľakde prečítal, že život všetci máme aj tak len prepožičaní a je na nás ako s ním naložíme a tak ma napadla myšlienka akoby to vyzeralo, keby človek zašiel do požičovne životov napríklad s takýmto postojom:
Život je už raz prirodzene taký.
Na úpätí skaly v tme noci stojím. Pozerám dole, tam hlboko a premýšľam. Premýšľam nad tým všetkým čo som prežil a získal a či to všetko doposiaľ za to, čo som prežil stálo. Vietor fúka západným smerom no napriek tomu cítim tiché prísľuby východného smeru.
Každý z nás si dáva rôzne ciele. Zobraziť celý príspevok »
A tak ako celý tento pominuteľný život sa pomaly rýchlosťou míňa tento moment.