Je tmavá noc a smrť sa zakráda uličkami mesta.
Nádvorím pofukoval studený jesenný vetrík. Zažltnuté listy zo stromov s jemným ladením červenkastého kontrastu pripomínajúceho krv si poletovali v ňom. Vietor postupne silnel a opadané listy stromov v ňom stúpali a klesali podľa jeho intenzity. V jednom momente vietor tak zosilnel, že jeden z listov vyfúklo hore ponad baštu, cez okno na stôl mladého šľachtica.
Tagy: Hradná ruža
Smrti do očí opäť hľadel som. Zobraziť celý príspevok »
Tagy: Len tak
Mladý muž kráča slnečnou ulicou. Aby bol v tomto nasledujúcom deji trošku rozoznateľný, nazvem ho menom Irios.
Za Alaha, za Boha, zatiahla sa obloha.
Zrazili sa masy tiel, život je len na prídel.
Rada by som sa podelila o pár citátov od maďarského spisovateľa a filozofa, Bélu Hamvasa :
„Nie je povinnosťou človeka nájsť samého seba, ak nevie kto je ?“
„Raz. Vždy len raz. Vždy po prvý krát, vždy naposledy. Nehľadať zákon. Byť slobodný. Neprispôsobovať sa. Odhodlať sa. Nie zvyklosť ale nečakané, nebezpečie, risk, odvážnosť… stáť na prahu. Byť v neustálom prekračovaní. Zaživa zomrieť alebo žiť umretý. Ten, kto toto dosiahol je slobodný. A keď je slobodný, tak uzná, že neoplatí sa nič iné, len najviac.“ Zobraziť celý príspevok »
Našla som staršie krátke poznámkové myšlienky, tak sa podelím :
„Prečo žijeme, keď sa len trápime ?
Vstávame zo dňa na deň… Alebo je to len bázeň ?“ Zobraziť celý príspevok »