22
May

Nenávisť až za hrob.

   Odoslal Osse Nuri A a zaradil do Postrehy, Príbehy

Jeden letný podvečer sme sedeli so starým cigánom na priedomí, popíjali silnú kávu a debatovali o živote.

Začal rozprávať ako prišiel za mladých čias pracovať na dolnú zem, kde sa zaľúbil do krásnej temperamentnej južanskej cigánky. Onedlho sa vzali a založili si rodinu. A tu tento idilický príbeh začína škrípať. Mladý róm mal totiž vážne konflikty so svojou svokrou kôli jeho chudobného pôvodu a rečovej odlišnosti.

Raz po hektickej hádke svokra zomrela. Tu by mohol celý príbeh skončiť, ale nieje tomu tak. Rok po jej smrti sa celá rodina vybrala na cintorín upratať hrob, zapáliť sviečky a dať úctu zosnulej. Jediný zaťko odmietol ísť s argumentom, že je unavený. Ľahol si v kuchyni na diváň a zadriemal. V spánku si uvedomil, že niekto na neho pozerá. Otvoril oči a uvidel svokru v dlhom čiernom habite, chytila za okraj deku ktorou bol prikrytý a zavlnila s ňou na čo sa prebudil. Začala sa k nemu pomaly približovať, vlastne len presúvať, lebo nemala chôdzu ako bežný človek. Potom prišlo intenzívne škrtenie, dusenie a mladý cigán myslel, že dušu vypustí. V najhoršom všetko prestalo, zostala len trauma v hlave šokovaného zaťka.

Po nejakom čase išiel hrdina nášho príbehu opitý z krčmy večer okolo cintorína, podgurážený alkoholom si spomenul na svokru a pocítil silnú nenávisť za príkoria z minulosti. Prešiel bránkou cintorína, zamieril k hrobu svokry, vytrhol kríž, likvidoval kvety a kopal do hrobu. Zrazu si všimol, že pri bráne cintorína sedí veľká čierna mačka, svietili jej oči a nervózne kývala chvostom. Začal rýchlo upratovať hrob a dávať všetko do poriadku. Potom upaľoval k cíntorínskej bráne, aby bol čím skôr preč z tohto miesta. Keď prechádzal okolo veľkej čiernej mačky, šibla ho silne chvostom po nohách. Tak sa vyľakal, že utekal ozlomkrky, až sa zastavil len vo vlastnom dvore. Odvtedy mal od svojej svokry pokoj, nakoľko sa zmieril so svojou minulosťou a zabudol na nenávisť.

Starý cigán sa na chvíľu odmlčal, v rukách držíme prázdne šálky od kávy a naše pohľady v tichosti smerujú do neďalekého cintorína.

Tagy: , , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, Máj 22nd, 2009 o 10:18 a je zaradený pod Postrehy, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Jeden komentár

 1 

Niekedy je tazke zmierit sa z minulostou. No vzdy potom prijde ista ulava.

Máj 26th, 2009 at 10:10

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.