17
Apr

Cena prežitkov a daň za schopnosti

   Odoslal Maat a zaradil do Mágia, Príbehy, Výuka

V živote  mága, počas celej doby jeho praxe nastanú chvíle, ktoré sa mu s odstupom času stávajú cenným poznatkom. Je však nutné sa na tie okamžiky dívať odosobnene a skutočne neutrálne (na toto slovo apelujem) tak, aby sme si z nich vedeli pre budúcnosť vziať maximum. A popri tom sa nestihli zablokovať strachom, či negovať vzniknutý prežitok vlastným naboptnaným vnútrom do úzadia ako niečo nechcené a niečo, čo „radšej nebudeme verejne spomínať“. Skúsme sa aj na opis tejto udalosti pozrieť neutrálnymi očami – aby nám vôbec niečo mohol dať…

Na poli vlastných pokusov a omylov, výhier, ale aj pádov a „nabitia si držky“, bohužiaľ nie som nováčikom. Človek venujúci sa mágii, tak nejako za pochodu v sebe objavuje nové prirodzenosti a schopnosti. Ktorých prvé kroky sú takmer vždy sprevádzané celou paletou možností –  jemnými zakopnutiami pri ktorých len stratíte balans, až po fatálne momenty, z ktorých sa možno už tak ľahko a bez trvalých následkov nedostanete. Vždy keď v sebe nájdete nadanie pre niečo, či aj hoci vám prirodzenú schopnosť, tak než ju „na povel“ plne vedome začnete používať v praxi a než ju začnete plne ovládať, vyššie popísané sa ľahko stáva realitou vašich dní. A pravdaže – ja v tomto ohľade nie som výnimkou.

Schopnosť „naladiť sa“ na čokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek, je tak sa zdá, výsadou. Ale k tejto výsade rovnako tak patrí schopnosť vedieť sa kvalitne odpojiť.  A toto ešte stále nie je absolútne všetko – patrí sem aj schopnosť opätovne, už len pri myšlienke na čokoľvek na čo si spomíname (v rámci magickej praxe), sa nenalaďovať opäť a opäť na danú vec, priestor, moment, čokoľvek (ani „nechtiac“, nevedome, nijako). Povedzme, že sa úspešne naladíte na čiastočku vedomia mŕtveho na cintoríne, alebo na zónu v priestore , ktorá „kope“, na moment kedy sa vám niečo udialo (opäť v rámci magickej praxe) a tak podobne. Myslím, že nemusím ďalej menovať o čo všetko ide a čo mám na mysli. Skrátka a jasne – nemusíte vôbec či už z čírej neskúsenosti, nevedomosti, alebo z nadhodnotenia svojich schopností, spraviť nič neželané a predsa sa potknete. To zakopnutie má samozrejme dôsledky – pre vás. A nemalé. Usídli sa vo vás niečo, niečo vo vás zostane, čo vám tak celkom nepatrí… Či už to zbadáte sami na sebe, alebo to zbadá niektorí z vašich kolegov, je na mieste niečo s tým robiť.

Inak to nebolo ani v mojom prípade. Pred istým časom som v sebe objavila pre mňa nový aspekt, ale nevenovala som mu príliš veľa pozornosti. Čas od času ma prítomnosť určitej bytosti „upozornila“ a stále som mala možnosť a čas venovať celej veci svoju pozornosť, no tá bola upriamená v danej dobe úplne inam, na iné magické tréningy, inú prax a podobne. Dni, týždne a mesiace ubiehali až si niekto niečo vo mne všimol. Drobný energetický zhluk, ktorý vyčnieval a „aktivoval sa“ len za určitých, jemu „vhodných“ okolností (ktorými môže byť aj napríklad tak ako u mňa vystavenie sa pôsobeniu neobvyklej, veľmi konkrétnej geopatogénnej zóny). Ten „zhluk“ musel von. Bolo mi jasné čo to bude obnášať, že to nebude jednoduché ako napr. „očistiť si auru“ od čohokoľvek a podobne… Operatérom daného zákroku bola Veľkňažná Tara a prítomný bol Veľkňaz Ašarat. V úvode sme sa rozprávali o čo vôbec pôjde, aká bude postupnosť krokov, zhovárali sme sa aj o možných energetických „dojazdoch“ a ja som tak bola oboznámená úplne so všetkým.

Keď sme začali, musím priznať, že necítila som spočiatku nič. Až neskôr keď vo mne Veľkňažná zameriavala a uchopila daný zhluk, bolo možné cítiť takpovediac trajektóriu tej energetiky. V jednom momente som v sebe cítila niečo, čo by som mohla prirovnať k pohybu „nitiek“ natiahnutých naprieč krkom, hruďou a brušnou dutinou. Nebol to nepríjemný, iba taký informatívny pocit. Ašarat obďaleč sledoval priebeh celého zákroku, zo dva krát niečo podotkol a vymenili si s Tarou pár slov. Sila Veľkňažnej, jej neoblomného rozhodnutia v momente keď zo mňa vyťahovala ten energetický zhluk, bola ohromujúca, mrazivá. V ten čas bola v priestore len tá sila, jej zámer a nič viac. A mne to dalo absolútnu nespochybniteľnú istotu a dôveru v to, že sa veci dejú práve tak ako sa majú diať a sú plne pod kontrolou. Sila Veľkňažnej v sebe niesla pečať Absolútna. Pre vás v tú chvíľu nič neznamená viac ako práve toto.

Keď som zistila, že to čo mi nepatrí, je už preč, začala som vnímať rozdiely vo vlastnom vnútri. Nie, neboli obrátené o 180 stupňov, ale boli citeľné. Nebola to ľahkosť bytia, ani rozjuchaný vnem bezstarostnosti. Bolo to vedomie, že to niečo vo mne skutočne bolo navyše a nemalo tam čo robiť. Ako som sa postupne „rozkukávala“ okolo seba a sadla si k Ašaratovi a Tare, doliehali ku mne ich slová. Necítila som sa vôbec zvláštne ani diskomfortne, rozprávala som im svoje dojmy a postrehy a z rozhovoru rovnako tak viem, že pre mága operatéra tento zákrok tiež „nie je zadarmo“. Svoj diel odpočtu si odnesie on sám na sebe, nech zákrok vykonáva ktokoľvek. Ak totiž ako mág niečo z niekoho „strhávame či odstraňujeme“, vsadíme tým tak trochu aj na svoju fyzickú stránku, nič nie je grátis a operatér na seba berie občas doslova fyzickú záťaž. Túto pomoc si nielen preto nesmierne vážim. Toto budem mať vždy na pamäti a je to jedno z mojich „posolstiev“ daných do príspevku….

Keďže píšem túto príhodu verejne sem na naše blogy, tak by som sa ešte raz aj verejne rada poďakovala – Veľkňažnej Tare, Veľkňazovi Ašaratovi, za to všetko čo spomínam vyššie. Ďakujem!
(P.S. : nepôjdeme napr. na cintorín? 🙂   )

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Monday, April 17th, 2017 o 09:43 a je zaradený pod Mágia, Príbehy, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

5 komentárov

 1 

To poznáš, že kto nič nerobí, nič nepokazí... možno iba svoj osud 🙂 Dôležité je, že sa máme o koho oprieť, keď nastanú podobné nepríjemnosti - možno zachvíľu budeš takto pomáhať ty ďalším kolegom. Ináč páči sa mi tvoj štýl písania, mala by si písať viac... Doteraz sa smejem nad slovným spojením: "rozjuchaný vnem bezstarostnosti".

April 17th, 2017 at 10:09
 2 

Maat, mne neprináleží tvoje poďakovanie :). Ja som tam bol v úlohe štatistu.
Na druhej strane veľmi oceňujem prácu svojej kolegyne, pretože prístup a prácu, ako to Tara previedla, by som prirovnal k excelentnej práci chirurga. Bola presná sebaistá a rýchla.
Bolo to super, sledovať ju pri tejto konkrétnej práci.
Takže kolegyne, to ja ďakujem, že som sa mohol zúčastniť.

April 17th, 2017 at 15:17
 3 

Maat, ako napísal kolega Stratus - nič nepokazí len ten, kto nič nerobí. A v tomto prípade sa nejednalo ani tak o pokazenie či podcenenie okolností. Skrátka skúsenosti niečo stoja a je to prirodzené. Sme tu na to, aby sme sa dokázali navzájom podržať a potiahnuť dopredu, keď je to potrebné.

April 17th, 2017 at 20:16
 4 

Tara, gratulujem.

April 17th, 2017 at 22:48
 5 

Pekná práca kolegovia, vidím že Maat má potenciál ktorý sa ešte naplno prejaví, kto neskúsi nevie o čom to je...

April 19th, 2017 at 22:29

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.