18
Oct

Moje prijatie do spoločenstva

   Odoslal Lumina a zaradil do Postrehy, Príbehy, Zamyslenia

Prvý krok za svetluškou ma „vyprostil“ zo sveta. Za chrbtom zostala moja skupina, spoločné rozhovory plné očakávania, vzrušenia, žartíkov na odľahčenie napätia… a vôbec, celý život, celý svet. Všetci a všetko zaniklo v tej stále väčšej vzdialenosti, ako mi sluch obalili zvuky pokoja večernej prírody a potom čoraz hlbšie ticho, ako som vstupovala do útrob kaštieľa. Ešte viac to bol vstup do seba. Cítila som sa tak zvláštne sama a slobodná, pripadajúc si na najdôležitejšej púti. Cesta mojej duše, k mojej duši. Veď už dlhý čas mávam pocit, že mojej duši som tak vzdialená či zastretá, a že môj život ani nie je skutočný život, len spánok, alebo divadelná hra, ktorá mi nestačí a za oponu ktorej si želám a potrebujem nahliadnuť. Chvela som sa trémou aj bázňou a odpovede trojici Majstrov vyšli zo mňa s veľkou úprimnosťou.

V úvode ceremoniálu sa k dušiam prehováral hlas pravdy. Tie slová ma do seba vtiahli najsilnejšie zo všetkých, čo v ten večer odzneli. Až som hltala tú úprimnosť, pravdivosť, hĺbku, vliali mi veľa posily a vzala som si viaceré zbrane pre boj s mojimi pochybnosťami a slabosťami.

Celá tá atmosféra a ceremónia bola tak neobvyklá, dôstojná a veľmi pekná; je to spomienka akoby na iný svet. Bolo úžasné stáť v kruhu členov spoločenstva, ktoré už dlhý čas pozorujem a obdivujem. Keď som podľa scenára išla do akcie, zmocnila sa ma zakaždým tréma kvôli upriameniu pozornosti na mňa, keď som sa z akcie vrátila, rýchlo som sa zas upokojila. Nič sa mi nezdalo cudzie a už vôbec nie nepríjemné. Vo svojom tele som žiaľ celý čas necítila nič, čo by som vyhodnotila ako neobvyklé, s preciťovaním energií zatiaľ ani nemám veľa skúseností (jedine pocity v rukách pri točení egely wheel-om). No bola som už vopred dosť malátna a od obeda ma zrejme kvôli cestovaniu neprestávala bolieť hlava. Na telesnej úrovni ma prekvapila jedine horúčava. Najprv mi bolo chladno a bola som prichystaná, že bude celý čas, ale už ako som sa postavila vedľa kolegu, čo vchádzal predo mnou, z úst sa začalo rozlievať teplo, ktoré, ako odhadujem, spôsobil onen pozoruhodný nápoj. Postupne sa mi rozohnilo komplet celé telo a efekt pretrval ešte niekoľko hodín.

Na predstavenie svetu tieňov som bola zvedavá. Po predstavení sa a poklone tieňom som si prvú, väčšiu časť času s pokorou želala, aby ma neodsúdili pre čokoľvek (čo ak vo mne vidia niečo, o čom viem či neviem?). Obávala som sa svojej nedokonalosti. Tie myšlienky ma potom náhle opustili. Pohľad na svoj tieň vrhnutý na múr vyvolal vo mne veľký pocit blízkosti k svetu tieňov. Pocit, že cez môj fyzický tieň som bola hlboko „prehmataná“ a poznaná, ale nielen to, ale akási divne naivná viera, že sama niekde vo vnútri SOM tieň a existujem aj tam – práve ako ten môj skutočný tieň, vrhnutý na ten múr, nedeliteľne s ním spojený… Som skutočne tieň medzi tieňmi a ten svet sa ma oveľa viac než len dotýka. Prestala som sa proste cítiť oddelená, ale až vmiešaná, akoby až svojou podstatou. Tieto všetky predstavy cezo mňa prebehli v krátkom momente. Boli to posledné myšlienky, po ktorých myseľ zatíchla a nič neriešila, lebo som ostala ohromená. No po nedlhej chvíli ma už Veľkňaz poslal späť do miestnosti k ostatným. Nevnímala som ale pri tieňoch ani hrozbu, ani príťažlivosť, a fyzicky som stále necítila nič iné, než tú horúčavu v celom tele (ani ten chlad či strach, o ktorom som čítala, že zo sveta tieňov vanie).

Prvý deň, ktorý nasledoval po odchode domov, bol trochu krízový. Zas som si potvrdila, že najväčšou prekážkou som si sama. Je isté, že bude výstup na Ohnivú horu tŕnistý. Nie je mi všetko jedno 🙂 Ale súčasne sa teším na všetko nové a som zvedavá na nový rozmer života a poznania, či už seba samej, alebo čohokoľvek ďalšieho, čo existuje za hranicami mňa.

Spomienky na minulý víkend a na samotné členstvo v Spoločenstve ma teraz tak hrejú pri srdci. Budem sa snažiť, aby som nepremrhala čas, ani mojej vyučujúcej, ani svoj, a dúfam že raz aj ja budem mať čím obohatiť učenie Selekcie…

Správa spísaná dňa 31.8.2016

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Tuesday, October 18th, 2016 o 20:04 a je zaradený pod Postrehy, Príbehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

6 komentárov

 1 

Lumina, som rada, že sa sa rozhodla podeliť s nami o svoje prežívanie prijatia do spoločenstva. Máš zaujímavý dar slova, ktorý takým príjemným spôsobom vtiahne človeka do deja. Držím Ti palce na Tvojej ceste.

October 19th, 2016 at 11:40
 2 

Pekný príspevok. Lumina tebe i tvojim kolegom želám úspešnú cestu k vašim cieľom a predsavzatiam.

October 19th, 2016 at 11:54
 3 

Lumina, je veľmi dobre, že si sa s nami podelila o svoje pocity týmto článkom, myslím si, že už len tým, že sa takto vyjadruješ, nás obohacuješ a prispievaš k lepšiemu chodu spoločenstva. Ja ti prajem veľa úspechov, nech sa ti darí a nech nájdeš ten správny vietor a smer, ktorým pôjdeš do budúcna.

October 19th, 2016 at 12:36
 4 

Lumina, pekne napísané. Tiež som rád, že si sa s nami o svoje prežívanie podelila. Mám radosť, že to bol pre teba taký zážitok ako opisuješ. Prajem ti nech týchto zážitkov len pribúda a nech ti Selekcia prinesie to, čo potrebuješ na svoj rozvoj. Držím palce!

October 20th, 2016 at 01:35
 5 

Odvážným šťastie praje...

October 20th, 2016 at 17:16
 6 

Milá Lumina, veľmi pekne a úprimne opísané Tvoje prijatie do spoločenstva. Prajem Ti veľa štastia, odvahy a trpezlivosti na Tvojej ceste.

October 21st, 2016 at 12:52

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.