Téma, či sa škola mágie môže stať sektou, je citlivá a zároveň mimoriadne dôležitá.
V dnešnej dobe sa pojmy ako mág, mágia či duchovné spoločenstvo často používajú bez hlbšieho rozlišovania. Pre niekoho je mágia cestou poznania, pre iného nebezpečným experimentom, pre ďalšieho len formou ezoteriky. A potom je tu obava: kde je hranica medzi legitímnou duchovnou školou a sektou?

Téma brán tieňa patrí medzi tie oblasti, o ktorých sa často hovorí potichu, v náznakoch alebo len v uzavretých kruhoch. Mnohí si pod týmto pojmom predstavia hororové obrazy, démonické vstupy či nekontrolované paranormálne javy. Skutočnosť je však oveľa komplexnejšia a zároveň oveľa zodpovednejšia. Brána tieňa nie je rozprávkový portál z filmov, ale energetický jav, ktorý môže vzniknúť v priestore, v človeku alebo medzi úrovňami vedomia.

Pre mága nie je cieľom brány tieňa vyhľadávať zo zvedavosti. Úlohou mága je rozumieť ich vzniku, rozpoznať ich prejavy a vedieť ich bezpečne uzatvoriť. Mágia v tejto oblasti nie je hra, ale práca s hlbokými vrstvami reality.

Kolektívna realita, egregor, Spoločenstvo Selekcia, magické pole, energetické prepojenie členov, vedomé spoločenstvo – to sú pojmy, ktoré spolu úzko súvisia. Ak chceme pochopiť, ako funguje duchovné spoločenstvo na hlbšej úrovni, musíme prekročiť rámec organizačnej štruktúry a pozrieť sa na jeho neviditeľnú podstatu.

Každé dlhodobo existujúce spoločenstvo vytvára vlastnú kolektívnu realitu. V mágii sa tento jav označuje pojmom egregor.

Archetyp Veľkňaza patrí medzi najvýznamnejšie a najhlbšie duchovné archetypy, ktoré sa objavujú v dejinách mágie, náboženstva a duchovných systémov. Nejde len o historickú funkciu či titul.
Archetyp Veľkňaza je živý vzorec vedomia, ktorý sa opakovane manifestuje v rôznych kultúrach, civilizáciách a ezoterických tradíciách.

Keď hovoríme o archetype Veľkňaza v mágii, nehovoríme iba o osobe, ktorá vykonáva rituály. Hovoríme o vedomí, ktoré stojí medzi svetmi – medzi viditeľným a neviditeľným, medzi zákonom a milosťou, medzi silou a zodpovednosťou.

Uvažujem nad jednou vecou, ktorá ma trošku – a možno aj viac – prekvapila.
Ide o slovo dogmatizmus v Selekcii. Nie tak dávno mi jeden mladý majster Spoločenstva Selekcia, ktorý už tri roky bol odmlčaný, nechodil na výučbu ani na oficiálne stretnutia, oznámil, že si pozastavuje členstvo.

To by samo o sebe bolo v poriadku. Sme na to zvyknutí. V Spoločenstve Selekcia je úplne prirodzené, že si kolegovia z rôznych príčin pozastavia členstvo alebo spoluprácu úplne ukončia.
Nie sme sekta. Platí zásada: kto slobodne prišiel, môže kedykoľvek slobodne odísť.
V drvivej väčšine prípadov – povedal by som že približne v 95 % – išlo o rodinné alebo pracovné dôvody. Zvyšné percento tvorili tí, ktorí niektoré veci nezvládli a odišli s vnútorným napätím.

Mágia nie je iba o sile, zasvätení a rozširovaní vedomia. Ak sa má vyučovať zodpovedne, musí sa hovoriť aj o rizikách. Tak ako existujú choroby tela, existujú aj choroby mágie – stavy vedomej a energetickej nerovnováhy, ktoré vznikajú pri neprimeranej, príliš rýchlej alebo neukotvenej práci s energiou.

Túto tému nepíšem teoreticky. V rámci vedenia Spoločenstva Selekcia som sa s týmito javmi stretol opakovane. U niektorých kolegov došlo k rozkolísaniu vedomia, energetickému vyčerpaniu alebo k posunu reality. V určitých situáciách som ich musel stabilizovať, uzatvárať rozbité energetické štruktúry a znovu ukotvovať ich vnútorné centrum. Nie je to jednoduchý proces. Vyžaduje si to čas, disciplínu, trpezlivosť a niekedy aj dočasné zastavenie ich práce. Práve preto je téma chorôb mágie zásadná a mala by byť pevnou súčasťou každej serióznej výučby.