Pohľad Spoločenstva Selekcia na cudzie učenia

V oblasti, akou je mágia, existuje téma, o ktorej sa často hovorí potichu, medzi riadkami, alebo sa úplne obchádza.
Je to vzťah k iným učeniam, k iným školám, k iným smerom.

Jak vnímáme smrt napříč generacemi a proč se jí už nebojíme stejně jako dřív

Sedím a přemýšlím. Hlavou se mi honí jediné téma — smrt.

Nedělám nic neobvyklého. Sedím na přednášce, čtu blogy, vnímám svět kolem sebe… a přesto se myšlenky neustále vracejí ke smrti. Možná je vyvolal článek pro Ašarata, ve kterém jsem vzpomínal na bývalé kolegy a na ty současné — na ty, které dnes učí, a na ty, které jednou budu učit já.

Napísať životný príbeh, ktorý zahŕňa niečo cez 30 rokov hľadania a transformácie, je krásna výzva, ktorú mi pripomenul Ašarat, aby som napísala. Za ten čas, čo ma oslovila téma ezoteriky, teda skôr niečím medzi nebom a zemou, som prešla dosť dlhý kus cesty – od prvotnej zvedavosti, až po hlboké ukotvenie v mágii.

V oblasti, akou je mágia, sa často stretávam s jednou zaujímavou otázkou.
Je správne, aby sa mág, ktorý učí iných, pýtal na názor práve tých, ktorých sám učil?

Niektorí by mohli povedať, že nie.
Že učiteľ má byť ten, ktorý vedie, rozhoduje a určuje smer.
Že ak sa pýta svojich žiakov, môže to pôsobiť ako slabosť alebo neistota.

Dnes večer som sa na chvíľu zastavil pri archívnych spisoch.

Začítal som sa do starých materiálov, ktoré kedysi tvorili základ našej cesty, a medzi nimi som našiel jeden text. Text, ktorý bol v minulosti súčasťou zasväcovania na úrovni HS9 – Veľkňaz.

Ahojte kolegovia a priatelia,

dnešná téma patrí medzi tie, ktoré si vyžadujú úprimnosť, presnosť a aj určitú odvahu pomenovať veci tak, ako sú. Mágia a psychika – kde je hranica medzi vnútorným svetom a realitou?

Toto nie je len filozofická otázka. Je to otázka praxe, bezpečnosti a aj zodpovednosti každého, kto sa mágii venuje. A zároveň je to téma, ktorú veľmi pozorne sledujú aj kritickejší čitatelia, pretože práve tu sa láme dôveryhodnosť mágie ako takej.