V Ašaratových knihách sa ukrývajú vrstvy poznania, ktoré sa neodhalia pri prvom čítaní.
Nie sú to knihy určené na jednorazové prebehnutie očami. Sú to živé učebnice mágie, mapy duchovných svetov a brány k hlbšiemu vedomiu, ktoré sa otvárajú postupne, podľa úrovne zrelosti toho, kto do nich nahliada.

Každý kvet skrýva tajomstvo zeme a každý plameň šepká reč nebies. Mágia je mostom medzi tým, čo vidíme, a tým, čo cítime. Ten most stavia trpezlivosť a láskavé srdce.

V mágii sa často hovorí o presnosti, disciplíne a citlivosti pri práci s energiou.
Žiaci aj mágovia majú prirodzený rešpekt pred rituálom a často sa boja, že ak urobia chybu, môže to mať následky. Tento strach je pochopiteľný, no ak má človek kráčať cestou mágie, musí pochopiť jednu základnú pravdu:

V mágii sa často hovorí o odvahe, sile zámeru, presnosti techniky a schopnosti pracovať s energiou. Mágovia sa učia, ako vstupovať do paralelných svetov, ako pracovať s rituálom, ako chrániť klienta, ako komunikovať s bytosťami a ako posilniť svoje vedomie.

No existuje jeden nepriateľ, ktorý je nenápadný, tichý a často neviditeľný — prílišná istota.
Práve ona dokáže zničiť schopnosti, ktorým sa mág učil celé roky, a narušiť rovnováhu, ktorú budoval dennou praxou.

Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a nedá sa vysloviť jednou vetou.
Sme tí, ktorí tu boli na prvopočiatku a ktorí tu budú aj pri úplnom konci. Nie preto, že by sme boli nesmrteľní, ale preto, že naše dielo, naša línia a naša práca majú kontinuitu, ktorá presahuje jednotlivcov.
Sme pokračovatelia starého učenia, ochrancovia rovnováhy a tí, ktorí držia bránu medzi svetmi otvorenú len natoľko, aby ňou mohol prejsť ten, kto je pripravený.

ÚVOD K ROZHOVORU

Tento rozhovor som pripravila pri príležitosti 30. výročia vzniku Spoločenstva Selekcia.
Rozhodla som sa osloviť nášho Najvyššieho Veľkňaza Ašarata a viesť s ním otvorený, úprimný a hlboký dialóg o jeho ceste, o tom, čo stojí za vznikom Selekcie, o živote mága a o poznaní, ktoré zhromaždil za desaťročia práce.