O čom je život, keď ti už nemá čo dať. Má ti čo opäť len vziať. Čo znamená život a o čom je, keď nemôžeš žiť a nemôžeš umrieť. A pri tom len si a hoc nie si. Čo teda a na čo to je? Poznám mnohých, ktorým život dáva zmysel a snívajú svoj sen života, hoci aj oni raz musia odísť. Kam ale odísť a ako? Prečo je to tak, že nemôžme odísť len tak? Zobraziť celé »
Kliatba
Ako to uz v našich životoch býva pohybujeme sa v kruhu. V jednom bode kruhu začíname našu púť a ako ubieha čas a mi kráčame v kruhu dostaneme sa do bodu kde sme cestu začali. A znova sa vydávame na cestu po kruhu aby sme sa znovu a znovu vracali do východzieho miesta . Počas tejto púte získavame nové poznatky ktoré absorbujeme aby sme na konci kruhu prišli na to, že to čo ste sa naučili už na ďalšom kruhu neplatia a idete od znova. A tak skúsim Vám priblížiť to čo píšem v mojom príbehu. Zobraziť celé »
„Ó ty bytosť ničotná ako červík pozemský mne nemá zmysel klamať, ja vedomosť mám o mnohých veciach, ktoré nie sú ani tu v tomto písme spomenuté čo veky bytostí svojimi činmi a tým, čo potom emóciami zvali sa tvorilo i písmom čo zvú doplnilo.“ Zobraziť celé »
Cestovateľ sa započúval do rozpravy, ktorú viedli v domci Pandorína a jej spoločník.
Pandorína počúvala pozorne svojho spoločníka a hoc bola veľa generácií už na svete predsa sa mala ešte veľa čo dozvedieť.
Jednoznačne sedeli, ako dve bytosti ktoré sa nemajú kam ponáhľať keďže čas bolo to čo ich trápilo zo všetkého úplne najmenej. Nebolo dôvodu sa stresovať. Čas tu proste neplynul nezávisle od toho čo bolo v iných svetoch. Tento domček bol svet vo svetoch a to doslovne. Kto ho vlastne vytvoril a za akým účelom?
Zaujíma ťa to? Nuž možno sa ku tomu dostanem, možno. Zobraziť celé »
Na zelenej lúke si rastie nezábudka. Jej korene sú hlboko usadené v zemi, pre ktoréhokoľvek človeka by nebolo problém ju vytrhnúť. Stojím tak nad ňou a obdivujem ju spolu s tou celou scenériou, ktorú mám pred očami. Zobraziť celé »
Na moment som prepol. Navrátil som sa späť a zrazu som bol v sne. Prebral som sa a ležal som v piesku. Bol som na púšti. Ako sa snažil vstať, zrazu sa začalo zo zeme dvíhať piesočná búrka. Krok za krokom som si držal jednou rukou habit a druhou som si kryl oči, ktoré nevideli zrazu ani na konček nosa. Niekde v diaľave som uzrel čierneho jaguára s levom. Majestátne stáli v diaľke a za nimi stál faraón, ktorý na mňa mával. Ako som sa k ním pomaly a ťažko pokúšal priblížiť, upadol som od únavy na zem, zaspal som a tým som sa navrátil do sveta snov a odtiaľ cez paralely späť do pyramídy a komnaty v nej. Zobraziť celé »
Bol som tu a pritom nikde. Nebol to svet, ani živých, ani mŕtvych, všetko to, čo vedomie vykresľovalo napokon prepisovalo do uvedomelej podoby vnímania duše ako niečo abstraktné, neopísateľné no zároveň jasné a zrozumiteľné z pohľadu podstaty a prapodstaty bitia bytosti, ktorej súčasťou som. Zobraziť celé »