Majstri vyššieho rádu
Majstri vyššieho rádu boli opäť premostením medzi dvomi svetmi – medzi svetom Veľmajstrov a svetom hierarchicky nižších postov. V závislosti od konkrétneho odboru boli do týchto funkcií menovaní ľudia, ktorí spĺňali kritéria po odbornej i etickej stránke. Pod pojmom etických kritérií myslíme lojalitu voči spoločnosti ako takej. Zobraziť celé »
Dlho som premýšľal nad tým, ako začať vôbec niečo takéto opisovať. Väčšina si pomyslí, však čo je to strach a povedia si, že ak sa niečoho bojím, nejdem tam, alebo to neurobím. Ale našou úlohou aj do budúcnosti je prekovať strach a ísť ďalej, však predsa nebudeme kvôli strachu stáť na mieste niekoľko rokov.
Majstri nižšieho rádu
Dostávame sa k Majstrom nižšieho rádu, avšak musíme ešte podotknúť, že stupeň Majster nižšieho rádu sa už nepoužíval v súvislosti s označením nejakého ďalšieho vedomostného pokroku vo zvolenom odbore. Už titul Majster znamenal, že človek perfektne ovláda svoj odbor a vzdeláva v tomto smere nových členov. Zobraziť celé »
Ako väčšina príbehov, ktoré sem v poslednom čase pridávam, aj tento sa bude začínať slovami „jedného pekného večera sme sa vybrali s kolegom Ascherom von“. Je zvláštne, že najzaujímavejšie veci človek zažije práve v mrazivej zime, keď si po návrate do tepla ešte pol hodinu necítite prsty na nohách. V zime sa niektoré energie v priestore prejavujú akosi silnejšie a tak sa to nepohodlie väčšinou mnohonásobne vyplatí.
Pred nejakým časom som sa po rokoch vrátil späť ku karate. Dneska na tréningu som našiel využitie prepínania čo poznáme z mágie pre potreby boja.
Zobraziť celé »
Keď sa stal Majstrom a postúpil na náš pomyselný štvrtý stupeň, teoreticky by sa vraj mohol vrhnúť na výučbu svojich mladších kolegov a v dnešnej dobe by som to prirovnal k tomu, že sa stal doktorandom na vysokej škole. Avšak musím povedať, že tomu tak nebolo. Zobraziť celé »
Len kľud, mier a pohoda. Asi tak by som nazval moju návštevu na cintoríne. Celý deň si myslím, že je spln, ale zistil som, že nie je. Skončil v stredu ráno, no ja mám asi dozvuky. Od rána ako som vstal ma niečo volalo na cintorín. Cítil som z toho taký pokoj a kľud. Povedal som si: dobre, pôjdem, ale až večer. Bolo asi sedem hodín a tma, ako sa na december patrí. Našiel som doma poslednú sviečku. Ani neviem, prečo som ju hľadal, ale keď som ju našiel, vedel som, že ju mám zobrať.