Raz dávnejšie som objavil u priateľa priateľovho priateľa môjho priateľa a mňa niekde na poličke následujúci text. Zaujal ma práve pre tento moment.
Pred mrakodrapom na 5 avenue sa opäť objavilo vládne auto s eskortou a z limuzíny vyšiel neznámy mladý muž, ktorý smeroval cez vchod priamo ku výťahu, pri ktorom ho čakal už sluha a viezol ho na x-té poschodie za jeho dlhoročným učiteľom, priateľom a nadriadeným..
Dlho som zvažoval, či uvediem tento článok, fikciu, ale dnes som sa práve tak rozhodol.
Bola neskorá noc. Myšlienky toho dňa, tie všetky informácie, zaplavovali malú škárku mojej unavenej mysle. Premýšľal som nad jednou myšlienkou, ktorá ma síce napadla už voľakedy dávno v minulosti, no napriek tomu ma veľmi zaujala a to hlavne z toho uhla pohľadu, že som na ňu zabudol a v tento deň mi ju niekto, na kom mi záleží tak ako aj na tebe človek, pripomenul.
Dovoľujem si Vám predostrieť malý náhľad do divotvorného sveta slovníka cudzích slov, konkrétne do kapitoly týkajúcej sa svetonázorov.
Hviezda pozerala z tmavého vesmíru na Zem. Zem sa tíško točila a jej kolobeh nezaostával v zmysle pohľadu hviezdy, ktorá stále svietila rovnakým jasom. Bolo ticho. V tom priestore zvanom vesmír bol zrazu na moment kľud.
Vraj je to zaujímavý názor. Vy si vytvorte svoj vlastný názor na toto.