Nadviažem teraz na svoj príspevok Svety a bytosti v priestore a budem pokračovať ďalšou kapitolkou z pripravovanej práce, ktorá pri troche šťastia bude už onedlho zdobiť poličku v našej knižnici.
Ako väčšina príbehov, ktoré sem v poslednom čase pridávam, aj tento sa bude začínať slovami „jedného pekného večera sme sa vybrali s kolegom Ascherom von“. Je zvláštne, že najzaujímavejšie veci človek zažije práve v mrazivej zime, keď si po návrate do tepla ešte pol hodinu necítite prsty na nohách. V zime sa niektoré energie v priestore prejavujú akosi silnejšie a tak sa to nepohodlie väčšinou mnohonásobne vyplatí.
Na to, aby sme sa mohli posunúť vo svojom skúmaní priestoru a energií v ňom o krok ďalej, je dobré mať už vopred pochopené a zaužívané určité pojmy a súvislosti, aby sme si svoje vnemy vedeli správne interpretovať a vzájomne pospájať do zmysluplného celku. Na jednej strane vždy tvrdím, že teoretické znalosti sú nám bez zažitia reálnej praxe v podstate nanič – ak teda nepočítame možnosť tváriť sa a znieť dôležito aj bez vlastných skúseností. Na druhej strane však nie je nevyhnutné, aby sme zakaždým vymýšľali koleso a objavovali Ameriku, ak tieto svety už pred nami niekto roky skúmal a zhrnul svoje poznatky do pochopiteľnej formy.
Koho život to vlastne žiješ?
Koho tvár to na teba pozerá zo zrkadla?
Je pravda a poznanie to isté?
Hľadáš pravdu ale tá ma mnoho tvárí.
Jednou z nich je aj tá tvoja. Zobraziť celé »
Kde končí zrkadlo života a začína nový svet?
Z tmy sa do svetla pozerá ináč ako naopak.
Máš dar pozorovať z ticha a temna, ktoré všetci obchádzajú.
Pozeráš sa im do očí, no oni teba nevidia.
Sú zaslepení hľadaním pravdy v ilúzii života. Zobraziť celé »