Ako zistíte, či ste už na tom dobre – sledovanie zmien, feedback od okolia, možno písať si denník a vracať sa k tomu, ako som vnímal predtým a ako s odstupom času, a ďalšie zmeny v živote. Jednou z najväčších odmien po tom, ako na sebe budete pracovať, budú reakcie vašich kolegov, priateľov a rodiny.  Na samom začiatku vaše vzťahy budú také, akými ste aj vy sami. Asi možno povedať, sú také, aký ste i vy.

A nastal ten deň. Deň s veľkým D. Veľmi sa na neho tešil. Veľa o tom čítal. O tej hore. Hore Bucegi, o Sfinxul, Rumunskej sfinge. Meditoval, čaroval, chodil na miesta, kde boli iné energie. Vytváral si databázu energií. Tak toho prešiel veľa. Od Mexických pyramíd, cez Bosnianske údolie a tunely Ravne, cez Cheopsovu pyramídu, Sfingu a mnoho mnoho ďalších. A toto bol ďalší čriepok v jeho databáze knižnici vnemov, pocitov a informácií.
Vonku už čakal vodič. Spolu s priateľkou a psom nastúpili do auta a pohli sa k hore. Stúpali po kľukatých cestách, cez husté lesy, kde za každým stromom, bolo možné očakávať medveďa až úplne hore, kde už ustúpili lesy, stromy a objavili sa prekrásne divoké planiny. Na vysokohorskej tráve sa pásli stáda oviec, ktoré naháňali ovčiarske psi s veselým štekotom. Slnko svietilo aj keď bolo zvláštne , že na časti hory boli biele mraky, ako keby hmla, až po zem.

Postupne si môžete začať uvedomovať vznik svojej emócie. V situáciách, keď prichádza, môžeme ju zachytiť a postupne vysledovať, kde má emócia svoj začiatok. Táto technika sa lepšie vykonáva v pokoji, keď si môžeme vyvolať nejakú emóciu.

Jedna z dvoch najstarších emócií, ktoré sa objavili na Zemi, je strach. Strach je prirodzená odpoveď na ohrozenie, či už telesné, alebo psychické.

„Nie je dôležité nemať strach, ale dôležité je vedieť si s ním poradiť.“

Komfortná zóna je pre niekoho oddychom. A pre iného zas väzením. Ak ju chcete opustiť, jednou z prvých myšlienok vášho mozgu bude, že je to niečo nové. Idete do niečoho neznámeho. Prvým z krokov je byť sám sebou, snažte sa o to. Ľudia majú často pocit, že to, ak sa odlišujú, inak myslia, je pre iných neprijateľné. Pravda je, že väčšine ľudí ste ukradnutí. Priznajme si, čo je to byť „normálny“? Kto je normálny, viete mi takého človeka opísať? A úprimne, čo vám dá taký človek do života, čím vám ho obohatí? Nebude to vlastne dosť nudný človek? Nie je zlé byť tak trochu odlišný, aspoň kým sa okoliu nejavíte príliš negatívne. Ak sa cítite dobre, spokojne a slobodne, vtedy je oveľa pravdepodobnejšie, že sa vám podarí vyjsť zo svojej komfortnej zóny, je to lepšie, ako keď sa snažíte zapadať medzi tých „normálnych“, kráčať v stáde, byť ovečkou, ktorú skôr alebo neskôr proste začnú obmedzovať. Mali by sme načúvať svojmu vnútru, neraz nevenujeme dostatočnú pozornosť sami sebe a tomu, čo vnímame z okolia, preto je dobre, ak sa poznáte a vyznáte vo svojom vnútri. Čím lepšie sa dokážete spoznať, tým skôr odhalíte zmenu v okolí a jeho vplyvoch na vás. Len pozor, nepočúvajte ten negatívny hlas, čo sa objaví zvyčajne vtedy, keď stojíme pred niečím novým. Myšlienky na spôsob:

„Jedného dňa som sa prebudil.“ Tak nazvem ten stav. Zrazu si uvedomíte, že niečo nie je v poriadku… Hmmm… Nie, musím sa opraviť, vy si to vlastne uvedomujete už veľmi dlho pred tým. V tom momente, keď sa prebudíte, si len priznáte, ako veľmi ste na dne, koľko vecí potrebujete zmeniť. Že ste proste niekde zle odbočili. Ale jedno vám je jasné. Niečo s tým od tejto chvíle chcete robiť a budete hľadať cesty, ako, a už nie výhovorky, prečo nie. V tomto momente nemáte ešte ani len poňatie, čo budete robiť, či znova nezakopnete, ale veríte si o malý kúsoček viac. A to prvé maličké semienko zasiate na obrovských pláňach vašej mysle začalo púšťať korene. Tieto korene vám každým dňom vytvoria vo vašej mysli niečo nové.