Každé spoločenstvo, ktoré si ctí kontinuitu, vie, že svetlo učenia musí byť odovzdávané ďalej.
Tak ako sa poznanie raz dotklo nás, aj my ho raz musíme odovzdať tým, ktorí prichádzajú po nás.
Archív autora
Byť žiakom mágie znamená naučiť sa počúvať tak, ako to svet už dávno zabudol.
Nie len ušami, ale celou bytosťou – srdcom, vedomím aj energiou. V mágii slová nie sú obyčajné, pretože každé z nich nesie svoj kód, svoju vibráciu a zámer. Skutočný žiak sa učí počúvať to, čo je za slovami – ticho, ktoré ich spája, prúd poznania, ktorý cez ne prechádza. Práve tam sa začína cesta duchovného rastu, ktorú v Selekcii nazývame aktívnym počúvaním učenia.
Bez tradície by sa aj ten najmocnejší kruh zmenil len na skupinu jednotlivcov, ktorí stratili spoločný rytmus.
Tradícia je pamäť spoločenstva, jeho srdcový tep a spojenie so všetkým, čo bolo, je a ešte len bude. Zákony a predpisy dávajú poriadok, ale obrady a tradície dávajú zmysel.
A práve preto majú v Selekcii svoje nezastupiteľné miesto.
Predslov k Védam
Védy som vždy vnímal ako hlas pradávneho poriadku, ktorý nezanikol, iba bol prekrytý nánosom času. Nie je dôležité, z ktorej krajiny pochádzajú – dôležité je, že nesú jadro poznania, ktoré je blízke aj našej práci v Selekcii. Učia nás o harmónii medzi človekom a vesmírom, o sile zvuku, mantier, o zákonitostiach karmy a o ceste duše.
Zobraziť celé »Kliatby patria medzi najstaršie formy magického pôsobenia, ktoré sprevádzajú ľudstvo od jeho počiatkov. Nie sú len poverou či prázdnym slovom, ale prejavom sústredenej energie – zámeru, ktorý bol vyslaný s cieľom ovplyvniť niečí život, zdravie alebo osud. V starých kultúrach sa kliatby používali nielen ako nástroj pomsty, ale aj ako prostriedok ochrany, karmického vyrovnania či zachovania rovnováhy medzi svetmi. Dnes sa s nimi stretávame skôr v jemnejších formách – ako energetické uzly, ktoré bránia prúdeniu životnej sily, alebo ako zhluky cudzej energie, ktoré sa prichytili na ľudskom poli.
Zobraziť celé »Alchýmia bola od pradávna považovaná za jednu z najhlbších a najzáhadnejších ciest poznania.
Na prvý pohľad pôsobí ako disciplína starých učencov, ktorí sa pokúšali premeniť olovo na zlato.
No v skutočnosti alchýmia nikdy nebola len o kovoch. Skutoční alchymisti nehľadali materiálne bohatstvo, ale kľúč k duchovnej premene, k pochopeniu princípov, ktoré riadia samotný vesmír – od najmenšieho zrnka prachu až po dušu človeka.
Poimandrés nie je historická osoba – je to duchovná bytosť alebo kozmická inteligencia, ktorá sa zjaví Hermovi Trismegistovi v prvom traktáte Corpus Hermeticum.
Niektoré učenia neprichádzajú ako hluk nových slov, ale ako tiché uznanie – „Toto som už niekde cítil.“ Tak pôsobí aj Poimandrés, prvý traktát Hermetického súboru, keď sa číta nie očami, ale dušou.