Nie všetko, čo nás formovalo, musíme odovzdať ďalším generáciám.
Keď sa dnes po desaťročiach obzriem za svojou cestou mágie, uvedomujem si jednu vec. Nie všetko, čo som sa naučil, odovzdávam svojim žiakom. A nie všetko, čím som musel prejsť, by som bol ochotný požadovať od tých, ktorých dnes učím.
Nie preto, že by som sa za svoju minulosť hanbil. Nie preto, že by som prestal dôverovať svojim niekdajším učiteľom. A už vôbec nie preto, že by som chcel poprieť význam výcviku, ktorý ma formoval.
Je pochybnosť prejavom slabosti, alebo môže byť začiatkom hlbšieho poznania? Čo sa stane, keď skúsenosti mága prestanú zodpovedať tomu, čo ho kedysi učili? A kde sa končí úcta k tradícii a začína slepé nasledovanie?
Komu venujem tento príspevok
Tento príspevok venujem predovšetkým všetkým učiteľom mágie a ich žiakom. Ale nielen im. Venujem ho aj skúseným mágom, ktorí sa mágii venujú celé desaťročia a možno už nadobudli presvedčenie, že ich nemá čo prekvapiť.
Učiteľom by som chcel pripomenúť, že ich najväčším úspechom nie je žiak, ktorý celý život opakuje ich slová, ale žiak, ktorý dokáže ich poznanie ďalej rozvíjať a možno ich raz aj prekonať.
Nie všetko, čo sa nenachádza na internete, nikdy neexistovalo.
Úvodom: Tento príspevok zverejňujem mimoriadne, mimo bežného poradia pripravovaných článkov. Jeho téma je trochu odlišná od toho, čomu sa na svojich stránkach obvykle venujem. Rozhodol som sa však reagovať na informáciu, ktorá sa ku mne dostala, pretože sa týka histórie Spoločenstva Anách a samotnej existencie Selekcie.
Nedávno som sa dozvedel, že jeden z mojich kolegov zdieľal na Facebooku niektorý z mojich príspevkov. Ako to už na sociálnych sieťach býva, objavili sa aj kritické reakcie. Jedna z nich údajne spochybňovala nielen obsah príspevku, ale aj samotnú existenciu historického Spoločenstva Anách.
Dlhoročné skúsenosti učiteľa mágie, ktorý pochopil, že nie každý žiak napreduje rovnakým tempom a nie každému pomáhajú rovnaké metódy.
Každý žiak je iný a dobrý učiteľ mágie to musí pochopiť
Mágii sa venujem už celé desaťročia a jej výučbe od roku 1995. Za ten čas prešlo mojimi rukami mnoho žiakov, z ktorých niektorí sa stali skúsenými mágmi, iní pokračujú vo svojom štúdiu a ďalší sa vydali vlastnou životnou cestou.
Ak ma tieto desaťročia niečo naučili, potom predovšetkým to, že neexistujú dvaja úplne rovnakí žiaci.
Každý človek prichádza do školy mágie s inými skúsenosťami, schopnosťami, životnými okolnosťami, očakávaniami a predovšetkým s iným spôsobom myslenia.
Prečo sú tradície, obradné rúcha a symboly dôležité pre mágiu, cirkev, univerzity aj ďalšie historické inštitúcie?
Žijeme v dobe, keď sa mnohé tradície spochybňujú, menia alebo postupne opúšťajú. Niekedy preto, že stratili svoj pôvodný význam, inokedy preto, že im už ľudia nerozumejú. A niekedy jednoducho preto, že všetko staré začíname považovať za prekonané.
Mágia nie je iba o živote, prírode, živloch, ochrane či práci s vlastnou energiou. Ak chceme mágii skutočne rozumieť, skôr či neskôr sa musíme naučiť pracovať aj s tým, čo v mojom učení označujem ako mŕtvu energiu.
Pre mnohých ľudí je smrť hranicou. Pre mága je zároveň témou poznania.
Cintorín preto nemusí byť iba miestom smútku, náhrobných kameňov a spomienok. Z pohľadu našej magickej praxe je to priestor, v ktorom sa stretávajú stopy obrovského množstva ľudských príbehov. Radosti, bolesti, strach, láska, nenávisť, nenaplnené túžby i pokoj človeka, ktorý svoj život prijal taký, aký bol.
prostredníctvom tohto príspevku vás chcem aj oficiálnou cestou informovať o zmenách zákonov a interných predpisov Spoločenstva Selekcia, ktoré boli prijaté v roku 2026.
Som si vedomý toho, že väčšina z vás už o týchto zmenách vie, keďže ste boli priebežne informovaní a mali ste možnosť oboznámiť sa s ich aktualizovaným znením. Napriek tomu považujem za správne a potrebné, aby boli tieto zmeny a predovšetkým dôvody ich prijatia vysvetlené aj touto oficiálnou cestou, prostredníctvom blogov Selekcie.