Mágia nie je iba súborom rituálov, symbolov a zaklínadiel, ako si ju často predstavuje verejnosť.
V skutočnosti je to učiteľ vnútornej disciplíny, ktorý mága vedie k ovládnutiu mysle, k mlčaniu a k vedomému usmerňovaniu energie. Každý, kto vstupuje na magickú cestu, skôr či neskôr pochopí, že jej podstatou nie je sila nad svetom, ale majstrovstvo nad sebou samým.

Každé zasvätenie, každá skúška, každý dotyk s temnotou i so svetlom zanechá v duši mága stopu.
Nie je možné prejsť cestou poznania a ostať rovnaký. Každý krok, každá prekážka a každá rana, ktorú duša utrpí, je súčasťou jej premeny.

Nekromancia je jedným z najtajomnejších a zároveň najhlbšie nepochopených aspektov mágie.
Nie je to len umenie komunikácie s duchmi či zosnulými. V skutočnosti je to cesta poznania smrti, jej energetických dimenzií a prechodu medzi svetmi – bod, kde sa dotýka svet živých a svet mŕtvych, aby odhalili svoje prepojenie.

Byť žiakom mágie znamená naučiť sa počúvať tak, ako to svet už dávno zabudol.

Nie len ušami, ale celou bytosťou – srdcom, vedomím aj energiou. V mágii slová nie sú obyčajné, pretože každé z nich nesie svoj kód, svoju vibráciu a zámer. Skutočný žiak sa učí počúvať to, čo je za slovami – ticho, ktoré ich spája, prúd poznania, ktorý cez ne prechádza. Práve tam sa začína cesta duchovného rastu, ktorú v Selekcii nazývame aktívnym počúvaním učenia.

Každé spoločenstvo, ktoré si ctí kontinuitu, vie, že svetlo učenia musí byť odovzdávané ďalej.
Tak ako sa poznanie raz dotklo nás, aj my ho raz musíme odovzdať tým, ktorí prichádzajú po nás.

Bez tradície by sa aj ten najmocnejší kruh zmenil len na skupinu jednotlivcov, ktorí stratili spoločný rytmus.

Tradícia je pamäť spoločenstva, jeho srdcový tep a spojenie so všetkým, čo bolo, je a ešte len bude. Zákony a predpisy dávajú poriadok, ale obrady a tradície dávajú zmysel.
A práve preto majú v Selekcii svoje nezastupiteľné miesto.