Zo spomienok skôr narodených ľudí sa dá zistiť, že ľudia zomierali doma, v kruhu svojej rodiny, známych a susedov. Smrť bola spoločenskou udalosťou, bola prirodzeným pokračovaním životnej cesty. Kedysi sa žilo v širšom kultúrnom spoločenstve, ľudia spolu zdieľali radosť i smútok. O smrti sa hovorilo otvorene, tieto slová počuli a registrovali aj malé deti a cítili, že téma nie je tabu. Mŕtvy zostal po svojom odchode istý čas v rodinnom dome, bol navštevovaný, … , bol vnímaný. Pohreb člena rodiny bol slávnosťou, ktorej sa zúčastňovali aj deti. V knihách a vo filmoch máme množstvo príbehov, keď človek cítiaci blízkosť smrti dá zavolať svojich najbližších, rozlúči sa s nimi, povie im slová ktoré považuje za potrebné povedať a spokojne zomrie.
Zobraziť celé »Som poslom sily tých Veľkňazov, ktorí silu mali, majú a budú mať.
Som hlasom, som Majsterka nižšieho rádu Spoločenstva Selekcia.
Som tieňom.
Som v čase časom.
Nech naplní sa vôľa tých, ktorí sú mnou a ja som nimi a splynie so silou dávnych síl.
Nech splynú slová vo vety, nech naplní sa sila Slova a moja vôľa.
Som sila síl a sila Svetov Tiene, Ticho, Temno, Smrť …
Chcem týmto príspevkom pokračovať v téme „Umieranie a blížiaca sa smrť“. Možno to nezaujme každého, ale je to realita pre nás všetkých.
Umieranie je prekročením prahu, ktorý oddeľuje od seba ríšu života a ríšu smrti. Tieto dva svety nie sú odlíšené priestorovo, ide tu skôr o rozdielne stupne vnímania, alebo vedomia.
Umieranie je cesta, smrť je cieľ. Pozemská smrť nie je nič iné, ako zrodenie sa do duševnej domoviny, do príslušného paralelného sveta z ktorého sme prišli na terajší svet, teda vrátiť sa domov.
Myslím si, že zatiaľ čo smrť je definitívna, ohraničená v čase, nesmrteľnosť nekončí, trvá. Túžba po nesmrteľnosti sa najčastejšie opisuje ako prejav strachu zo smrti. V skutočnosti však znamená oveľa viac. Sme smrteľní a zároveň nesmrteľní. Nesmrteľnosť je v tom, že existuje reinkarnácia. Naše duše v nás žili už skôr a budú žiť v nás zase. To je naša nesmrteľnosť. Po narodení neprichádza na svet čistá, panenská duša, pretože každá duša má za sebou dlhú reťaz pozemských životov. V každom živote bola konfrontovaná s určitým učebným plánom, ktorý lepšie, alebo horšie splnila. Ak zomrie človek, len vo veľmi zriedkavých prípadoch splnil a pochopil všetky úlohy a požiadavky osudu. Takmer vždy zostáva niečo, čo nevy-riešil a nepochopil.
Zobraziť celé »K napísaniu majstrovskej práce na tému „Umieranie a smrť“ ma oslovila, okrem môjho vlastného záujmu, aj kniha Ašarata a Tary „Za závojom smrti“. Pri čítaní tohto diela sa mi rozšírili poznatky o pohľad na umieranie, smrť, pochovávanie, posmrtný život, znovuzrodenie, teda na smrť ako takú od jej prvopočiatku, cez spôsob akým prichádza, ako ju človek cíti, prežíva a vníma, … a ukázala mi, že smrťou život naozaj nekončí. Preto je smrť daná človeku, aby sa, keď už myslí na jej nevyhnutnosť, naučil chápať svoju bytosť, naučil sa pretvárať seba a svoju podstatu, ceniť si vymedzeného času pre duchovné dozrievanie. Smrť, to sú len určité dvere do skutočnej reality. Skutočný život, myslím si, je na „druhej strane“, pretože keď človek zomrie, v podstate sa zobudí. Keď človek „zomrie“ a spozná tú druhú stranu, už ne-chce ísť späť.
Zobraziť celé »Dňa 26.03.2022 sa uskutočnili skúšky člena Artura zo Spoločenstva Selekcia na
Hierarchický stupeň 3 – Čakateľ na Majstra.
na základe úspešne zložených skúšok povyšujem člena spoločenstva
Artura
na Hierarchický stupeň 3 – Čakateľ na Majstra.
MNR. Vhiolynta