Runy ako symboly otvárajú veľký priestor významom a pri ich vysvetľovaní požadujú určitý vhľad, sú pre mňa akoby bránou do iného sveta. Nemôžeme ale runy chápať ako nemenné, jedno jednoznačné, pretože ktorýkoľvek magický úkon vyžaduje svoje vlastné spracovanie. Samozrejme, určité základné vzorce stále v platnosti zostávajú. Sled rún bol vytvorený k tomu, aby umožnil obrazovo – magický prístup k vedomostiam a mal by byť použiteľný vo všetkých životných situáciách. Keď som začala pracovať s runami, skúmala som jednotlivé futharky a priznám sa, bola som z toho zmätená. Ktorý je ten najvhodnejší? Ten správny?
Postupným cvičením a meditáciami s jednotlivými symbolmi staršieho futharku, som si uvedomila, že v ňom spočívajú sily tých naj pôvodnejších zdrojov.
Ako som sa v predošlom príspevku už zmienila, runy sú svojim pôvodom späté s tradičnými severskými kultúrami. Runy boli vždy chápané nie iba ako písmo, ale aj ako magické znaky. V germánskom ponímaní je obsiahnuté v základe rún mystika a tajomno, výraz runa znamená „tajomná mystika“. V starej nórštine nájdeme slovo „rúnar“, čo možno preložiť ako „tajná tradícia“ a veľmi príbuzné sú výrazy rún v starej írštine „tajomstvo“, alebo vo fínštine „zaklínadlo“.
Keď som pred pár desiatkami rokov po prvý raz počula o runách, mala som pocit, že sa ku mne vrátilo čosi dávno mnou poznané, no zabudnuté. Veľmi silno ma oslovili. Každý symbol runy akoby ku mne prehováral a svojou energiou mi chcel vrátiť zabudnuté praktiky.
S runami pracujem veľmi rada a mám k nim obrovský rešpekt.
Oznamujem, že ku dňu 20. mája 2023 som vymenovala,
Majstra Spoločenstva Selekcia Znachora, do funkcie osobný asistent.
VM. Vhiolynta
V postojoch k smrti počas dejín spoločností vidieť zmenu, pretože na začiatku vývoja ľudstva sa človek veľmi nezamýšľal nad vlastným koncom. Až o niečo neskôr chápe sám seba ako smrteľného. Až na vyššom stupni vývinu sa vedomie dopracováva k predstave posmrtného života. Strach zo smrti u našich prapra predkov (asi až praľudí) bol spojený s rituálom prechodu, nebol to ten strach, ktorý pociťuje dnešný moderný človek.
Zobraziť celé »Kto určuje kedy dohorí naša svieca? Je zato zodpovedná samotná smrť? Kde je dané, že práve tento rok, tento mesiac a v tento deň, a táto hodina je koncom? Či začiatkom? Prečo sa duše rozhodli byť narodené do tohto sveta?
Zobraziť celé »Ako mi pomôže smrť likvidovať fenomén strachu?
Myslím, že jej „spoznaním“, pretože je pre nás neznáma. Spoznáme ju, až keď ju „zažijeme“ a je normálne, že veci ktoré nepoznáme v nás vyvolávajú úzkosť, obavy a nepohodu. Teda čoho sa vlastne bojíme, z čoho máme strach? Hlavne sa asi bojíme bolesti pri umieraní, teda utrpenia pred smrťou. Bolieť nás môže nielen telo, ale aj duša. Fyzická bolesť sa dá medikamentami zmierniť, ale zvládnuť bolesť duše je možno náročnejšie. Duša sa môže báť toho, čo ju po smrti čaká. Sú okamihy, keď je človek zraniteľný a závislý od pomoci iných. Dnes sa vyzdvihuje samostatnosť, úspech, mať veci pod kontrolou, no a toto je práve presný opak toho, čo prežíva človek, keď sa blíži k smrti.
Bojíme sa tiež prijať pomoc druhých, aj keď sa bez ich pomoci nezaobídeme.