Ticho pretrvávalo a listy zo stromov, odviate vetrom, pokrývali niektoré časti hrobov na cintoríne mestečka Saint Martin des Noyers. Tma, ktorá pohlcovala otvorené oči ľudského tela ležiaceho v truhle, zakopaného niekoľko stôp pod zemou pohltila aj jeho vnútro. Zatvoril oči. Necítil nepokoj, dýchanie bolo mierne a plynulé.
Zobraziť celé »Písal sa neskorý večer tretieho septembra roku 1787. Claude sedel vo svojej komnate západnej bašty starého vidieckého sídla Château de la Grève. Sediac za barokovým stolom hĺbal pri víne a horiacej sviečke nad svojimi zápiskami z uplynulých rokov a chvíľami svoj tok myšlienok prerušoval pohľadom na otvorené okno a sledoval dážď.
Zobraziť celé »Na úvod by som Vám rad milí kolegovia poprial všetko dobré v novom roku 2021.
Zobraziť celé »Zapálil som sviecu a nalial si pohár vína. Môže to znieť pateticky, ale pre túto chvíľu v ktorej práve som, sa to hodí.
Zobraziť celé »Obraciam sa späť. Vidím prázdne tváre, bez mien. Nepoznám ich i keď sú mi známe.
Zobraziť celé »Snehové vločky dopadajú na zem, no skôr ako majú možnosť sa na seba viazať sa po svojom dopade na zem topia, je odmäk. Stojím a vietor ustál. Hľadím do diaľav a myslím na tých, ktorí boli, sú a budú. Ako však začať, aby som vôbec začal chápať, aké je to byť tým kým som a ako zistím kým som bol, a ako budem tým, kým mám byť? Znie to ako filozofické zamyslenie, avšak nie je tomu tak.
Mnohí k nám prišli, mnohí od nás odišli, no mnohí sú, ďalší postupne prichádzajú a možno ďalší odídu. Selekcia. Zobraziť celé »