Na našej starej stránke bol kratučký text. Text, ktorý niečo napovedal o dávnej minulosti. Občas sa dejiny opakujú aj keď nie doslovne, ale predsa. Podstata z času na čas ak ideme do hĺbky však zostáva.

Preto sa zamyslime kto kam kráča, aby sme mohli vidieť vyrastať nové pokolenia nielen, ako ľudské bytosti, ale aj ako bytosti za ktoré sa vydávame.

Videl som však bezvýchodiskovosť danej situácie a tak som
sa radšej rozplynul na vzduch. Rozprestrel som sa nad obrovskú časť
sveta a tým sa skončila životná púť jedného z posledných pôvodných
majstrov

A toto hrozí nám, ako takým a učeniu, ako takému a to kvôli lenivosti jedincov, ktorí síce došli do cieľa, ale egoisticky myslia len na seba.

Tento príspevok bol odoslaný v Nedeľa, December 7th, 2008 o 19:01 a je zaradený pod História, Postrehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Jeden komentár

 1 

V slovách Tvojich pravda leži, je to iba sila v nás, čo pri živote nás drží. Keď poklesne svetla jas a tma zatieni šíry kraj, nebude už viacej svetla a ani lásky mesiac máj.
Keď som prišiel do vytúženého cieľa, pocítil som úľavu a túžil postáť chvíľu i silu načerpať. I urobil som tak a veru, nemohol som nadlho. Možno som mal šťastie, že som mal a stále mám okolo seba dosť kvalitných žiakov, ktorý mi pomáhajú pokračovať v spoločnom diele, ktoré sme istého dávneho času s Ašaratom spolu tvorili... a možno aj...

December 25th, 2008 at 00:31

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.