V povojnovom období zanikali štandardné učenia typu čarodejníctvo a mágia a začali ich nahrádzať učenia psychotroniky a liečiteľstva. O psychotronikoch vieme, že využívajú svoju vlastnú silu, niektorí tomu hovoria aj životná energia, ktorú majú prirodzene vrodenú a pri niektorých, aby to lepšie znelo, sa používal názov „dar od boha“. Po 90-tych rokoch minulého storočia sa objavil nový fenomén ezoteriky, a to liečiteľstvo, čo bolo dovtedy výsadou západných krajín – v socializme to bolo na hranici zákonom zakázaného sektárstva. Aj tento fenomén nám spôsobil to, že ľudia sa prestali orientovať v tom, kde je hranica psychotronikov, ezoterikov, liečiteľov a tých, ktorých nazývame čarodejníkmi, mágmi, etc.

Mágia

Vzniká otázka, čo sú vlastne okultné vedy a ja túto otázku tu teraz asi nechcem riešiť, to nechám na vás, aby ste mali ďalšiu tému na diskusiu. Vráťme sa teda k pojmu mágia. Na to, aby sme vytvorili nového mladého alebo začínajúceho mága, nestačilo len to, aby sme ho niečo naučili z nášho učenia, ale bolo nutné daného človeka aj zasvätiť. Ako som už spomenul, v dávnych dobách sa zasväcovalo štandardne spôsobom – jeden učiteľ = jeden žiak. Niektoré skupiny ľudí si však zachovali alebo osvojili určité zasväcovacie prvky, cez ktoré sa naučili odovzdávať silu svojim nasledovníkom. Pri tomto type zasvätení však bolo špecifické to, že obvykle si povolávali na pomoc rôzne sily v dnešnej dobe nazývané aj silami z paralelných svetov. Tí, ktorí to chcete pomenovať ináč, môžete si tam priradiť napríklad sily z piateho kruhu pekla. Problematické bolo na tom to, že sa podľa povestí kvôli tomu obetoval vždy jeden človek – jedna duša, aby sa nejaké sily mohli získať. To znamená, že sa robili takzvané satanistické rituály, s čím doslova zneuctili a znevážili pojem mágia. Z môjho pohľadu vychádzam z toho, že k uvedeným krokom pristupovali buď z absolútnej neznalosti a nevedomosti techník zasväcovania, alebo potrebovali touto cestou strachu udržať jednotlivých členov pripútaných ku skupine, do ktorej patrili. Túto otázku však necháme na vyriešenie historikom.

Pokročilejším spôsobom zasvätenia bolo, keď sa začalo s využívaním prvkov odovzdania sily cez rôzne artefakty, magickým písmom a vrcholom všetkého bolo delenie duše zo strany mága na iné subjekty. Čo sa týka artefaktov, treba podotknúť, že nie je jedno, akým spôsobom je daný predmet nabitý a nie je jedno, aké vyžarovanie ten artefakt má. Pretože sila jeho programu môže ľudí aj zmiasť. Artefakty ako také môžu byť silné, vyžarujúce do priestoru, alebo úplne nenápadné a slabé a ľudia si niekedy ani neuvedomujú, čo je v ich blízkosti. Niektoré artefakty sú totiž programované ako obradné, a ľudia si ich často zamieňali s artefaktmi zasväcovacími. Dokonca aj magické písmo, ktoré obsahuje v sebe kliatbu, môže v rukách nesprávneho hostiteľa vyvolať veľké problémy a psychické traumy a nezasvätiť daného človeka do tajov mágie, ale miesto toho jednoznačne poškodiť jeho psychiku. Ak artefakt dostane do rúk človek, ktorému bol určený, tento sa spojí s podstatou jeho duše – stanú sa dvojicou, ktorá tvorí jeden celok a ak chcete, môžete si to premietnuť, ako keď nejaká magická kniha v rukách správneho človeka začne žiariť. Samozrejme v živote obyčajného mága sa niečo takéto nestane. To je len fikcia z filmov, ako ukážka niečoho. Skutočne pekné a priame zasvätenie má v človeku skôr vyvolať eufóriu, radosť, teplo a pocit vnútornej sebaistoty a sily. Treba podotknúť, že každý človek má svoje cítenie a preciťovanie vecí úplne na inej úrovni a teda špecifikovať, čo má človek pri zasvätení cítiť, je skoro nemožné. Neexistujú dvaja rovnakí ľudia a aj keby boli jednovaječné dvojičky, akt zasvätenia môžu prijať odlišnými pocitmi.

V mojich dobách zasväcovania som sa s týmito problémami potýkal – dovolím si tvrdiť, že skoro dve desiatky rokov. Toľko mi totiž trvalo pochopiť, ako vlastne prijať zasvätenie, ako správne odovzdať zasvätenie, akým spôsobom zasvätením človeku neublížiť, hoci mu vlastne v skutočnosti pomáham. Treba priznať aj to, že nie každé zasvätenie sa musí na prvý raz podariť. V skutočnosti je tam oveľa viac vplyvov, ktoré si neuvedomujeme a ani ich nevieme ovplyvniť – napríklad emočné rozpoloženie, chápanie a vnímanie každého jedinca. V rámci týchto pokusov a omylov – nehanbím sa priznať, že to boli často pokusy a omyly – som nechtiac narobil aj dosť škody a v dnešnej dobe môžeme skonštatovať, že síce som niektorých priviedol na vrchol, ale miesto toho, aby na vrchole ostali, ich tá sila ako keby poslala na iný svetadiel, než na akom som sa práve nachádzal ja. Ako som už povedal, trvalo mi veľmi dlho pochopiť, čo sa deje a prečo sa to deje. Ľudí na akt zasvätenia som pripravoval rádovo aj niekoľko rokov a aj keď sa hovorilo, že máme povolené 70-90percentné straty, humor vždy skončil pri tom, keď sa tieto straty začali v priamom prenose napĺňať. Bolo by nesprávne všetko zvaľovať len na zasvätenie, pretože boli prípady, keď jednotlivci nezvládli svoju misiu kvôli rôznym zatajeným skutočnostiam, kde v situácii, keby som vedel pravdu, by som aj ja v tom čase, keď ešte neexistoval nový systém zasväcovania, hľadal iný spôsob odovzdania sily, než aký sa vtedy používal.

Ak by som to mal v krátkosti priblížiť, tak zasvätenie spočívalo v tom, že sa v zasväcovanom adeptovi (každý svojho žiaka pozná dokonale) vyvolali patričné emócie, či už pozitívne alebo negatívne, a zasväcovateľ jednoducho uvoľnil svoju silu a dušu kontrolovane do priestoru a istými nenápadnými spôsobmi, dotykmi, slovami (zo slova sa dá utvoriť zákon) preniesol túto silu na iného človeka. Boli momenty, keď sa zasvätenie vytváralo niekoľko dní, prebiehalo na niekoľkých miestach, aby boli prerozdelené do systému boja s celým svetom a okolím, aby sa ľudia vedeli chrániť a brániť pred akýmikoľvek útokmi. Myslím tým to, že mnohí ľudia museli byť pripravení aj fyzickým tréningom, ustáť bolesť a vedieť zvládnuť aj emocionálne čokoľvek, čo ich zasiahne.

Kým som zmenil spôsob zasväcovania na ten dnešný – začíname na stupni 4, predtým bolo prvé zasvätenie na stupni 7. Ďalšie boli na stupňoch 8 a 9. Tu nastali neželané reakcie u ľudí, ktorí podstúpili akt zasvätenia, kde odovzdaná sila spôsobila otočenie sa človeka o 180 stupňov. Toto sa stalo preto, že aj keď si všetci myslíme, že sme hrdinovia a všetko ustojíme a všetko je v poriadku, človeku nervová sústava zareagovala tak, že sa akoby vzbúrila proti celému svetu a sila sa otočila proti tomu, kto túto silu vyprodukoval a odovzdal. Následky zasvätenia boli potom také, že niektorí ľudia mali nekontrolovateľné výbuchy hnevu, agresivity a všeobecne z pohľadu ľudského by sa dalo povedať, že sa stali aj nepríjemnými spoločníkmi v živote. Teraz ma napadá myšlienka, či naozaj bola chyba len v tom, ako sme odovzdávali silu, alebo sme proste jedincov len málo pripravili na akt odovzdania sily. Prirovnal by som to k tomu, že ak malé dieťa začnete na niečo pripravovať, začnete ho učiť od piatich rokov bojovým umeniam, v 25tich môže byť šampiónom, ktorý bude kráčať po ceste mieru. Ale zoberme si 15ročného pubertiaka, ktorý sa v 23 rokoch stane šampiónom a jediné, čo z toho pochopí, je to, že je šampión a dokáže rozdávať údery. Rozdiel medzi tými dvoma je obrovský. Jednému sila v duši zabezpečila mier, tomu druhému dala pocit neohrozenej sily a moci nad okolím. Rozdiel je aj v tom, že k dieťaťu sa staviame tak, že ho učíme plynule a systematicky, a necháme, aby aj ako človek pozvoľna dozrieval. Mladý človek plný energie na druhej strane má v pamäti len jedno – teraz mám silu a môžem rozdávať údery.

Netvrdím, že mojimi zasväteniami sa niečo priamo takto udialo, ale tí, ktorí so mnou roky kráčajú, vedia, že žiaľ aj tento kontext je pravdivý. Mnohých ľudí to odhodilo akoby na úplne inú cestu, na nejakú dobu sme sa odcudzili – zvyčajne to trvalo od jedného do piatich rokov – a môžeme povedať, že v niektorých prípadoch aj viac a v nejednom prípade nás to od seba oddelilo v tomto živote definitívne. Táto sila zapôsobila a vrazila medzi nás klin a ja so svojím spôsobom produkoval sebe samému jeden problém za druhým. Došlo to tak ďaleko, že nakoniec som sa rozhodol už radšej nikoho nezasväcovať a dokonca som uvažoval aj o tom, že už nebudem ani učiť nových žiakov.
Niekoľko krát som verejne prehlásil – vy ste posledná skupina, ktorú učím. Teraz môžeme skonštatovať, že tieto predsavzatia sa mi žiaľ nenaplnili a namiesto toho som začal hľadať spôsob, ako odovzdávať silu a vedomosti bez toho, aby som neustále ohrozoval seba alebo iných ľudí okolo mňa. Stávalo sa aj to, že po zasvätení som ja sám bol odstavený celé mesiace a dokonca v jednom prípade som myslel, že je to už definitívne, že moja kariéra v mágii sa skončila. Z môjho pohľadu to bolo historicky najdlhšie obdobie, ktoré trvalo cca 10 mesiacov, počas ktorých som bol úplne slabý a neschopný práce s mágiou. Musím s ľútosťou oznámiť, že kým ja som sa považoval za úplne slabého a neschopného, tento stav by niektorí považovali za svoj vrchol v tomto živote. To sa však odvíja aj od toho, ako kto reaguje, akí sme silní atď.

V posledných rokoch som časť svojho výskumu zameral na to, ako celý tento systém zasvätení zmeniť tak, aby sa zachovala plná funkčnosť, stabilita a aby nedochádzalo k nežiaducim vedľajším účinkom na nervovej sústave kolegov. Základom všetkého bolo asi pochopiť príčinu, prečo k týmto javom dochádza. Stávalo sa to hlavne preto, že som v jednej osobe – a to v sebe – kumuloval niekoľko špecifických oblastí mágie. Pracoval som v paralelných svetoch, prestupoval som hranice svetov mŕtvych, tieňov, medzipriestor a stretal som sa s ďalšími bytosťami z metafyzického sveta pri tom, ako som pomáhal kolegom a zbavoval so ich rôznych kliatieb, bytostí, útokov a tak ďalej. Túto techniku sme pomenovali Haiowa. Spočívala v tom, že sme veci do seba nasávali a cez seba likvidovali. V úvode sa ľudia učili, že nikam nič neodchádza, ale keďže s tým ľudia mali morálne problémy, tak som uvádzal, že cezo mňa tie vplyvy iba prechádzajú a som len tunelom na ich odstránenie. V skutočnosti je to však tak, že všetko zostávalo a zostáva vo mne a niekedy je vcelku zaujímavé žiť ako bytosť rozdelená na kto vie koľko častí, pretože či som si to už uvedomoval alebo nie, každým takýmto zásahom – vstupom bytostí do mňa alebo môj vstup do iných svetov – som okrem vedomostí zbieral aj schopnosti a sily, ktoré ja ako ten, ktorý tam vie vojsť zvládam, ale človek, ktorý na to nie je trénovaný, má mizivú šancu to zvládnuť. Ako ste už určite pochopili, je to o tom, že ja síce tieto sily zvládam, ale súčasne som ich zasvätením prenášal do zasväcovaných ľudí, ktorých som týmito bytosťami a silami nechtiac nakazil. Je to ako so steroidmi v kulturistike – na jednej strane vám rastie sila, ale má to množstvo negatívnych vedľajších účinkov.

Tento problém som prvýkrát vyriešil na základe vzájomnej spolupráce s kolegyňou Veľkňažnou Pandorou Nimue, s ktorou som túto problematiku konzultoval a hľadali sme riešenie, ako preniesť túto silu tak, aby som ľudí zároveň neničil. Našli sme jednorazový spôsob čo sa týka jej osoby a to prenosom cez jeden spoločný artefakt a ju som zasvätil cestou artefaktov a prenos sily bol teda nepriamy. Vzhľadom na to, že patrí k mojim úplne prvým žiakom, patrila do úplne prvej skupiny ľudí, ktorú som učil, som vedel, že tento spôsob zasvätenia bude rovnako plnohodnotný ako ten predchádzajúci. Súvisí to s tým, že jej príprava prebiehala absolútne odlišným spôsobom a jej stav duše a naladenie sa na mňa bol úplne stopercentný. To znamená, že či už formou telepatie, alebo mimo zmyslového vnímania sa dokázala naladiť na artefakt, do ktorého som prenášal silu a cez tento artefakt prijať silu a vedomosti a prijať samotné zasvätenie bez toho, aby som ju priamo ohrozil tak, ako tomu bolo pri predchádzajúcich zasväteniach. Týmto jednorazovým zasvätením som si otvoril cestu k tomu, aby moja kolegyňa mohla bezpečne začať zasväcovať do akýchkoľvek úrovní bez toho, aby sme ďalej šírili prvky síl, ktoré sú vo mne a pôsobia negatívne. Vytvorenie tohto artefaktu cestou magického písma však bolo natoľko náročné, že toto v budúcnosti už nebudem opakovať a tento artefakt bol vytvorený iba pre tento konkrétny prípad.

Keďže sme do začiatku vedeli, že táto cesta je extrémne komplikovaná a náročná a pre niektoré nižšie stupne vzhľadom na to, akú prípravu majú za sebou a pred sebou, je nepoužiteľná a neadekvátna. Položil som si teda otázku, ako ľuďom odovzdať silu a pritom poznať mieru, akou silu odovzdávam. Odpoveď som našiel v základnom učení o mantrách a vzhľadom na to, že ako mág dokážem vygenerovať svojim žiakom funkčnú mantru a dokážem vytvárať magické písmo a doňho vložiť silu, ktorú aj laici dokážu precítiť, som postupne niekoľko mesiacov spájal jednotlivé symboly – znaky s jednotlivými mantrami a oživoval ich a týmto spôsobom som vytváral krok za krokom stupeň za stupňom zasvätenia s väčšou silou a rozsahom použitia sily.

Kolegyňa Pandora Nimue zasvätila týmto novým spôsobom kolegu Osse Nuri A a on si už osvojil tento nový spôsob zasväcovania kolegov. Počas toho, ako kolega začal uvedené techniky aplikovať v praxi, sa nám dostavili prvé výsledky. Kým pri predchádzajúcom systéme sme mali stratovosť 70-90 percent, teraz máme momentálne straty po zasväteniach 0 percent a úspešnosť zasvätenia na základe spätných ohlasov 100 percent. Je to určite aj tým, že bol veľmi dôkladne vybraný človek, ktorý dokáže pracovať s energiami a dokázal pracovať s energiami už aj v minulosti na vysoko odbornej úrovni a to s precíznosťou jemu vlastnou. Nie raz som ho pri zasväcovaní sledoval a s obdivom som sa díval na jeho dôkladnú prácu, trpezlivosť a oduševnenie, s akým odovzdáva mladším kolegom schopnosti pracovať s energiami na rôznych stupňoch. Na základe týchto nových poznatkov som sa rozhodol, že budú vytvorené ďalšie zasväcovacie techniky a to pre oblasť všeobecného liečiteľstva. Pojmy mágia a liečiteľstvo si totiž nemôžeme zamieňať. Tiež som sa rozhodol, že vytvoríme samostatnú skupinu, kde sa jednotliví vybraní jedinci budú učiť správne zasväcovať a odovzdávať tieto sily svojim budúcim kolegom.

Pre alternatívnu medicínu

Vedenie spoločenstva Selekcia sa rozhodlo podporiť v samostatnej sekcií aj prácu kolegov v oblasti liečiteľstva a alternatívnej medicíny. Za týmto účelom sme hľadali možnosti, ako sprostredkovať adeptom vzdelávanie v tomto odbore a ako im umožniť plnohodnotnú prácu so získavaním energie a síl z priestoru, z kozmu a pod. Snažili sme sa tu vyhnúť psychotronickým formám liečiteľstva, pretože tie väčšinou v princípe len odčerpávajú vlastnú energiu liečiteľa. Preto sme sa rozhodli vypracovať vlastný spôsob zasväcovania kolegov do týchto oblastí. Taktiež sme nechceli vykrádať iné učenia, hoci sú niektoré naozaj funkčné a pomerne jednoducho dostupné. Musíme ale na rovinu priznať, že v niektorých momentoch sa budú naše techniky čiastočne k sebe približovať, či prelínať sa navzájom, pretože nemá zmysel vymýšľať niečo, čo už vymyslené bolo a je to overené a funkčné.

Zasväcovateľ, ktorý bude svojich adeptov zasväcovať, musí pri každom stupni dôkladne zvážiť možné dopady zasvätenia na nervovú sústavu a zdravie adepta. Zasvätenie by sa malo odovzdávať postupne, najlepšie v niekoľkých etapách, aby mal adept dostatočný čas nové energie precítiť, absorbovať a stotožniť sa s nimi. Mnohí tvrdia, že liečiteľstvo a alternatívna medicína s mágiou nijako nesúvisia, a k týmto slovám sa prikláňam aj ja, avšak je tu jeden spoločný menovateľ – forma odovzdania sily. Môžeme to pomenovať aj otváranie čakier pre prúdenie prána energie.

Tagy: , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Friday, January 18th, 2013 o 16:17 a je zaradený pod História, Liečiteľstvo, Mágia, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.