Takto to začalo .
Je tmavá a strašne tichá noc posledného žijúceho tvora na planéte Zem.
Smrť. Zasiahla celú planétu Zem.
Na planéte Zem zostal už len jeden žijúci tvor.
Človek.

A takto to je teraz. Ako to však bude od teraz ďalej?
Smrť. Nezasiahla celú planétu Zem. On sa postaral o to spolu s inými.
Na planéte Zem teda zostali žiť ľudia.

Čo sa stalo s jedným z tých, čo za tým stáli? Kto vie odpoveď?
Kde je pôvodný Veľkňaz  so schopnosťou pamätať si?Posledný a jediný žijúci pôvodný Veľkňaz z pôvodnej planéty,  ktorý prežil tak, že si pamätal a vedel prinavracať silu tým, ktorí tiež boli.
Aký je jeho život teraz? Kam sa teda pobral? Kam odišiel?
Odišiel do budúcnosti, budúcnosti ktorá by už  nemala nastať.
Nemala, ak si to sami nezničia tí, ktorí to dostali ako dar.

Jeho podstata (nie telo, ktoré poznáte) sedí v starom domci, za ktorým sa rozprestiera mŕtvy les. Pred domcom mierny zráz s cestičkou do mŕtvej dediny.
Sedí za prastarým stolom, na ktorom bliká posledná svieca a pred ňou veľká prastará kniha, ktorú číta a súčasne do nej aj píše.
Niekde v diaľke v mŕtvej dedine sa rozozvučal zvon odbíjajúci polnoc.
Sviečka zablikala a začala dohárať. Za posledným žijúcim Veľkňazom na planéte Zem sa tíško otvorili dvere. Sviečka zablikala a …… nedohorela.
Posledný žijúci Veľkňaz sa pousmial na prichádzajúcu smrť a ona si k nemu prisadla.
Rozprávali sa potichu a pokojne. Vedeli, že sa stretli dvaja rodní bratia. Smrť (lebo tak ju poznáte vy – pod týmto menom) sa ozvala:

S –  „Vyhral si teda a dokázal si na čas uchovať rovnováhu?”
A – „Nie, nemyslím, že som vyhral. Ja som totiž všetko prehral, pretože som porušil nemenné zákony.”
S – „Veď si do sveta previedol toľko ľudí, ako to teda, že si myslíš, že si prehral?”
A – „Pretože som sa ti vzoprel a oni ostali žiť, hoci som ich previedol do sveta.“
S – „Nie, nemyslím si to. Ty si len dodržal rovnováhu. Ak príde ten správny čas, ten ich čas, tak ja si ich už odvediem, časť k tebe a časť k sebe.”
S – „Ašarat, prečo si sa vrátil sem?”
A – „Pretože znovu vidím tú obrovskú bezvýchodiskovosť z danej situácie a tak sa radšej chcem rozplynúť na vzduch. Rozprestriem sa nad obrovskú časť sveta a tým sa tu skončí moja životná púť. Púť posledného pôvodného Veľkňaza, ktorý si pamätal pravdu o starej civilizácii. A ktorý vie pravdu aj o tebe a tvojom poslaní.”
S – „A kniha života a smrti ostane teda nedočítaná?”
A – „No hlavne ostane nedopísaná!”
S – „Ešte stále sa môžeš vrátiť, si si toho vedomý?“
A – „Áno, viem, že môžem, ale to nezávisí odo mňa.“
S – „Nasledovník nie je pripravený?”
A – „Myslím, že je. Potrebuje sa veľa učiť, ale aj sám to dokáže.“
S – „Tak prečo tam neostaneš? Ide o rozhodnutie, či svoj osud príjme alebo nepríjme?”
A – „Je to tak. Alebo to príjme, alebo to príjme s alternatívou. Ale obaja vieme, čo to znamená. Obe cesty sú cestou záhuby života toho, kto to príjme a to len preto, aby mohli iní ísť ďalej. Ale nasledovník, ak to príjme, tak ako som to prijal ja, tak bez alternatívy už nemá potom pred sebou skoro nič. Ak aj má, je to život v útrape samoty so svetmi, ktoré nevidia milióny iných ľudí a ani netušia, že vôbec nejaké sú.“
S – „Ak to príjme s alternatívou tak ……… . Čo teda urobíš?”
A – „Počkám, či pochopí a či nájde odpoveď a ako sa rozhodne. Potom sa stadeto alebo vrátim, aby som pokračoval, alebo sa pridám k tebe.“

A ja sa pýtam toho, kto je nasledovníkom: Podarí sa ti odhaliť pravdu, pravdu o sebe a svojom osude a nájdeš časť tu skrytého odkazu?
Pýtam sa toho, komu sú tieto slová určené, tomu, kto je nasledovníkom: Prijmeš svoje poslanie a tým aj svoju kliatbu, byť sám a predsa medzi toľkými ľuďmi súčasne?

Odpovedáš áno. Ale pýtaš sa ako?
Zamysli sa nad úvodom, stredom i tým, čo predchádzalo koncu.
A ten, čo chce rozprestrieť krídla a zmeniť sa na vzduch, sa znova zhmotní a pomôže Ti.
Stačí, ak ma správne povoláš.
Pretože som bol, som a možno raz opäť budem -Ten kto bol, je a bude.
Hoci aj ako vzduch.
Nájdeš ma? A čo ak nie? Čo ak ma včas nenájdeš?
Ak zmeškáš a ja tu už nebudem, tak nájdi tie pôvodné slová, ktoré nás spojili v jedno.
Neprivoláš síce to, čo zaniklo, ale raz to môžeš opäť nájsť.

Ak prijmeš to poslanie, musíš prijať aj to, čo som musel prijať aj ja… Samotu medzi toľkými ľuďmi a nikdy nekončiacu bolesť, útrapy a nikdy sa nekončiaci boj.
Musíš to prijať tak, ako…. Ten, kto skutočne bol.

Alea iacta est