V mágii sa často stretávame s otázkou pravdy. Čo je pravda? Je to pevný bod? Nemenný zákon? Alebo niečo, čo sa mení podľa toho, z akej úrovne reality sa na vec pozeráme?

Možno to znie zvláštne, ale pravda je v skutku proces imaginarity z pohľadu deja a času.

Na prvé počutie to môže znieť ako filozofická hra so slovami. No ak sa človek venuje mágii hlbšie, začne chápať, že realita nie je vždy taká pevná a jednoznačná, ako nás učili.

Pravda ako pohyb, nie ako nehybný bod

Bežný človek často vníma pravdu ako niečo absolútne. Niečo, čo jednoducho je alebo nie je.
Lenže mág sa učí, že realita je vrstvená.

To, čo dnes považujeme za pravdu, môže byť len čiastočné poznanie vyplývajúce z nášho aktuálneho stavu vedomia, skúseností a schopnosti chápať súvislosti.

Predstavme si jednoduchú situáciu. Žiak príde do školy mágie Selekcia a vidí len techniku, rituál, slová a postup. Je pre neho pravdou, že mágia je súbor konkrétnych úkonov. Po rokoch zistí, že technika bola len nosičom niečoho hlbšieho.

Jeho pravda sa zmenila.

Bola tá prvá lžou? Nie. Bola len pravdou v danom čase a v danom stupni pochopenia.

Z vlastnej učiteľskej cesty v Selekcii často žiakom hovorím jednu dôležitú vec.

To, že dnes na určitej úrovni niečo nie je možné, ešte neznamená, že to nebude možné neskôr.

Ak sa ma žiak na nižšom stupni pýta na niečo, čo presahuje jeho aktuálne možnosti, môžem mu povedať:  to sa nedá. A je to pravda.

Nie preto, že by to neexistovalo alebo to nebolo možné vôbec. Ale preto, že v danom bode jeho vývoja na to ešte nemá potrebné poznanie, stabilitu či skúsenosť.

To, čo by bolo napríklad na HS3 nepochopiteľné, chaotické alebo dokonca nebezpečné, môže byť na HS5 prirodzenou súčasťou práce.

Neznamená to, že som mu predtým klamal. Znamená to, že som mu povedal pravdu primeranú tomu, kde sa práve nachádza.

Aj toto je jedna z vecí, ktorú človek v mágii časom pochopí. Pravda nie je vždy absolútny výrok vytesaný do kameňa. Niekedy je viazaná na úroveň vedomia, skúseností a schopnosť človeka určitú vec vôbec uniesť.

A práve tu vstupuje imaginárnosť deja a času. Nie v zmysle klamu, ale v zmysle toho, že naše vedomie skladá realitu z obrazov, interpretácií a skúseností, ktoré sa menia.

Dovolím si jeden príklad, ktorý sa udial pred rokmi na prvej alebo druhej hodine výučby.
Možno si naň kolegyňa Vhiolynta spomenie, pretože bola pri tom. Vtedy v Spoločenstve Selekcia ešte len začínala svoju cestu ako žiačka. Dnes je Veľkňažnou a sama vedie a učí ďalších žiakov.

Hovoril som vtedy so žiakmi o predmetoch, ktoré sa dajú ovplyvniť energiou a úmyslom, a o tých, ktoré na takúto prácu vhodné nie sú. V ruke som držal malý plastový pohárik a povedal som vetu: „Toto sa nedá.“

Rozprava pokračovala a žiaci, ako to už občas býva, ma chceli jemne preveriť ako učiteľa.
Navrhli mi teda, aby som nejaký predmet „naprogramoval“ tak, aby v človeku vyvolával potrebu čo najrýchlejšie ho podať ďalej.

Usmial som sa, chvíľu pracoval s energiou a potom som im podal práve ten istý plastový pohárik.

Zaujímavé bolo sledovať, čo sa dialo. Nikto ho nedržal dlhšie než niekoľko sekúnd – tri–štyri sekundy. Každý ho takmer okamžite podal ďalej, až napokon doslova obehol celú učebňu a vrátil sa späť ku mne.

A potom prišiel ten moment ticha.

Všetci sa na mňa pozerali s otázkou v očiach.

Ja som sa len usmial a opýtal sa: „Aké bolo zadanie?“

A hneď som pokračoval:

„Dodržal som ho? Chceli ste, aby predmet vyvolával potrebu čo najrýchlejšie sa ho zbaviť a podať ho ďalej. Presne to sa stalo.“

Priznávam, zostali zaskočení.

Možno čakali niečo teatrálne. Že z pohárika budú šľahať plamene, že ich bude páliť v ruke alebo že sa udeje niečo viditeľne dramatické.

A zároveň ich mátala ešte jedna vec.

Veď len chvíľu predtým som tvrdil, že je to materiál, ktorý sa takto „nedá“ použiť.

Lenže práve v tom bola lekcia.

Mágia sa nemusí vždy prejaviť silou, ktorú človek okamžite vníma ako fyzický jav.

Nie vždy musí niečo horieť, vibrovať alebo vyvolávať dramatické efekty.

Niekedy je jej pôsobenie jemné, skryté a ukryté priamo v rozhodovaní človeka.

Konáme určitým spôsobom, cítime nutkanie niečo spraviť, a pritom si ani neuvedomujeme, prečo vlastne tak konáme.

A práve tam sa často ukazuje, že realita je omnoho zložitejšia než jednoduché áno alebo nie.

Aj preto treba v mágii rozumieť nielen slovám, ale aj kontextu, zámeru a úrovni, z ktorej sa na vec pozeráme.

Mágia a práca s realitou

Škola mágie Selekcia nikdy neučila, že mág má utekať do ilúzií. Práve naopak. Mág musí stáť pevne v realite. Ale zároveň musí rozumieť tomu, že realita má viac vrstiev než len tú materiálnu.

Človek sa počas života mení. To, čo ako dieťa vnímal ako strašidelné, ako dospelý chápe ako obyčajnú vec. To, čo kedysi považoval za nemožné, dnes považuje za samozrejmosť.

Tak čo bola pravda? Tá prvá alebo tá druhá?

Obe. Len každá v inom bode času.

Aj preto mág nesmie byť dogmatik. Dogma je smrť pohybu. A mágia je pohyb.

Kritika a ľudské ego

S tým súvisí aj jedna veľmi zaujímavá myšlienka:

„Kritizovať znamená usvedčiť autora, že to nerobí tak, ako by som to robil ja, keby som to vedel.“

Je v tom kus humoru, ale aj veľký kus pravdy.

Koľkokrát človek kritizuje niečo – konanie, rozhodnutie či spôsob výučby – nie preto, že tomu skutočne rozumie, ale preto, že má vlastnú predstavu, ako by to malo vyzerať? A niekedy tomu možno do istej miery aj rozumie, no nevidí širší kontext, súvislosti či dôvody, ktoré k danému rozhodnutiu viedli. A práve vtedy vzniká kritika postavená len na čiastočnom pohľade.

Koľkokrát niekto posudzuje mága, školu, učenie alebo cestu bez toho, aby prešiel tým, čím prešli tí, ktorých hodnotí?

Je jednoduché stáť bokom a hovoriť. Omnoho ťažšie je niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia, vlastné učenie a vlastné výsledky.

Ja túto zodpovednosť ako učiteľ aj ako mág nesiem vždy. A práve preto musím vedieť svoje rozhodnutia, svoje konanie aj svoje pedagogické postupy zdôvodniť – nie emóciou, ale skúsenosťou, poznaním a zámerom.

V Selekcii sme sa s tým stretli mnohokrát. Niektorí ľudia chcú hodnotiť systém, ktorým nikdy neprešli. Metódy, ktoré nikdy nepraktizovali. Prácu, ktorej v skutočnosti nerozumejú.

Nie preto, že by boli zlí.

Ale preto, že človek prirodzene porovnáva svet cez vlastný vnútorný model reality.

A ak nevidí celý obraz, často si ho zjednoduší tak, aby mu dával zmysel. Problém je, že zjednodušenie ešte neznamená pochopenie.

Mág sa učí pokore

Skutočný mág vie jednu dôležitú vec. Čím viac sa učí, tým viac chápe, koľko ešte nevie.

Pokora nie je slabosť. Je to ochrana pred ilúziou vlastnej dokonalosti.

Najnebezpečnejší nie je človek, ktorý sa pýta. Najnebezpečnejší je človek, ktorý je presvedčený, že už všetko pochopil.

Preto v Selekcii nebudujeme slepú vieru. Budujeme skúsenosť. Nie dogmu, ale proces.
Nie hotové odpovede, ale schopnosť hľadať.

Pravda v mágii nie je lacná skratka

Mnohí si myslia, že mágia je cesta rýchlych odpovedí. Nie je.

Niekedy človek roky niečo skúma a potom zistí, že jeho pohľad bol len časťou väčšieho obrazu.
A to je v poriadku. To nie je zlyhanie. To je rast.

Skutočný problém nastáva vtedy, keď sa človek začne svojej dočasnej pravdy držať ako absolútnej. Práve vtedy sa zastaví.

Selekcia ako živý systém

Spoločenstvo Selekcia nikdy nebolo postavené ako múzeum starých poučiek. Je to živý systém učenia. S úctou k tradícii, ale zároveň s vedomím, že poznanie musí zostať živé.

Preto sa učíme. Preto preverujeme. Preto sa vyvíjame.
Nie všetko nové je správne. Ale ani všetko staré nie je nedotknuteľné.

Mág musí vedieť rozlišovať. A práve to je jedna z najťažších disciplín.

Záver

Pravda nie je vždy pevná socha vytesaná do kameňa. Niekedy je to rieka. Pohybuje sa, prehlbuje sa a odhaľuje nové brehy.

A kritik?

Ten môže byť užitočný, ak prináša pohľad, otázku alebo korekciu. Ale ak je kritika len odrazom jeho vlastného ega, hovorí viac o kritikovi než o tom, koho hodnotí.

Skutočný mág nehľadá potvrdenie vlastnej neomylnosti. Hľadá pochopenie. A vie, že aj pravda, ktorú dnes drží v rukách, môže byť zajtra len ďalším krokom na ceste.

PS:

Viac o duchovnej práci s človekom, bylinách a prirodzených cestách pomoci nájdeš na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk

Ďalšie úvahy o mágii a duchovných témach nájdeš aj na www.asarat.sk