Po rôznych úvahách pre a proti a a aj prihliadnuc na to, čo to urobí ak pustím niečo von ako celok som sa rozhodol túto jednu vec pustiť von, ako celok.
Samozrejme po kapitolách.
Prečo? Len tak. Už aj tak som – sme na túto tému tu dosť popísali a myslím, že sa nestane nič zlé, ak sa tu niečo objaví ako ucelená vec. Alebo jeden pohľad ako taký. Ak budete mať na to trpezlivosť to čítať postupne celé tak vám, možno to niečo dá a možno vôbec nič. To už nechám na vás tých, čo to budete čítať.

I. Úvod

Na úvod som sa rozhodol, všeobecne sa zamyslieť nad tým, či vôbec existuje svet po smrti, alebo je to len naše prianie.
Ľudia si mnohokrát svet po smrti vykladajú jednoducho pod pojmom „druhý svet“. Počas embarga, v akom sme sa my v bývalom Československu nachádzali za čias socializmu, bola táto téma viac-menej zakázaná a občas aj trestná. A tak sa skoro nikto verejne neodvažoval ďalej rozvíjať témy o tom, čo je a čo nie je po smrti človeka.
Jednoducho sme sa len uzhodli, že možno je aj nejaký druhý svet, alebo z pohľadu materialistického, po smrti nič nie je a hotovo.
V cirkevnom ponímaní sa tento druhý svet ešte delil na nebo a peklo. Všetci vieme, podľa akého kľúča, kto kam mal smerovať. Je však toto to pravé a správne vysvetlenie?
Myslím si, že mnohým z vás takéto niečo nepostačuje a ani nepostačovalo. Ale odkiaľ sa dozvedieť, už teraz počas života, ako to vlastne je, koľko a aké paralelné svety existujú?
Nuž, paralelných svetov je mnoho a ja sa ich tu trocha pokúsim priblížiť tak, ako ich poznám.
Najprv sa ich pokúsim priblížiť z pohľadu toho, aké sú tie paralelné svety, kam sa máme po našej fyzickej smrti dostať. Opíšem ich tu v dvoch rovinách, pre telo emočné a telo karmické – duševné.
Potom vám život priblížim aj v inej forme, ako je tá naša fyzická rovina, s poukázaním na to, ako na nás vplývajú paralelné svety už počas nášho života. Pretože, či si to už pripúšťame alebo nie, sú tu pôsobenia, ktoré nás a naše konanie ovplyvňujú.
Predstavme si, že naše fyzické telo nie je jediné, teda z pohľadu toho čo poznáme, a že naše telo sa ešte delí na niekoľko ďalších nehmotných tiel, ktoré zabezpečujú náš život. Bez týchto tiel sme len hmota, ktorá fyzickou smrťou ukončí svoju existenciu.
Jedno z týchto našich tiel (nás samých) je mentálne telo alebo energetické telo emočné. ( ďalej len „emočné telo“)
Toto telo, po smrti, zostáva v jednom z paralelných svetov, ktorý sa tiež občas mylne označuje ako vyššie uvedený druhý svet.
Po smrti ľudského tela sa začnú uvoľňovať jemnohmotné telá, ktoré dovtedy tvorili jeden celok a zabezpečovali život pre seba, ale aj pre fyzickú schránku.
Tým chcem povedať, že pokiaľ niečo počas fyzického života tvorilo jeden celok, po smrti sa však všetko mení na samostatné a nezávislé energetické telá. Toto uvoľňovanie prebieha podľa toho, ako je človek pripravený na svoju smrť. Aj keď je ťažko predstaviteľné, mnohým nám Stredoeurópanom, že sa to dá.
Počas života sme sa, žiaľ mnohokrát, stretli a stretávame so skutočnosťou, že ľudia, nám blízky či len tak známy, umierajú. V tej chvíli sa asi každý na chvíľu pozastaví a zamyslí nad týmto fenoménom zvaným – smrť.
Mnohí tak učinia nielen z pohľadu toho, čo sa s nami stane po smrti, ale aj z pohľadu toho, čo sa deje s telom potom, čo nastane proces prejavu, keď je už fyzické telo určitú dobu po smrti.
Jedným z najprirodzenejších sprievodných znakov je posmrtný zápach tela. Pri prejave tohto znaku je už telo teda človek, definitívne mŕtvy. Je však definitívne mŕtvy aj z pohľadu uvoľnenia sa jemnohmotných tiel?
Dá sa povedať, že áno. Tým však nechcem povedať, že ak sa tento znak neprejaví, smrť nenastala. Z môjho hľadiska sa jednotlivé jemnohmotné telá odpútavajú aj niekoľko dní, dokonca až mesiacov. A na základe týchto skutočností, môže telo zostať bez známok poškodenia aj niekoľko mesiacov po prípadnej exhumácii. Toto však môže nastať aj na základe predtým aplikovanej liečby napr. liečenie chemoterapiou.
Pri odmyslení si však týchto aspektov a poznania aj iných zákonitostí než tých, ktoré nám predloží dnešná veda, vieme približne určiť kedy a ako sa z tela uvoľnili jemnohmotné telá. Ak sa teda z tela uvoľnili všetky prvky jemnohmotných tiel, tak sa telo začne rozkladať. Toto sa môže udiať tak do dvoch hodín, ako aj do niekoľkých dní od smrti. Keď sa telo začne prejavovať typickým zápachom, môžeme s určitosťou konštatovať uvoľnenie emočného aj karmického tela – (duša a energetická časť).
Popri tomto fenoméne, však vieme registrovať ešte mnoho posmrtných prejavov na inej než fyzickej úrovni.
Pretože, ak človek odchádza mimo prípadov toho, aby sa na to pripravil, či už vedome alebo pred narodením, to znamená, že odíde na základe karmického programu, telá sa uvoľňujú skoro okamžite.
Avšak, z pohľadu emočného tela toto ešte nie je vždy definitívne. Pretože, ako sa neskôr dozvieme, môže sa, akoby zaseknúť a pripútať sa tu k fyzickému pozostatku svojho života.

* Ak však dôjde (čo sa občas môže stať) k prerušeniu karmického času, určeného ako určený životný cyklus, môže sa stať, že jedno z týchto tiel sa udrží v medzipriestore, v ponímaní nášho fyzického času, veľmi dlho. Toto však závisí od toho, akým respektíve koho pričinením sa uvedený cyklus preruší.

Aj v tomto prípade je však možné pozorovať prítomnosť jemnohmotného tela takzvanej duše človeka, ako aj emočného tela.
Tieto telá sa nemusia okamžite dostať do svetov svojich paralel, ale sa môžu určitú dobu zdržiavať v medzipriestore. Znamená to, že sú tu, ale my ich nevnímame, kým ony nás áno.
Za určitých okolností sa dokonca dokážu na nás kontaktovať, alebo nám dávať určité znamenia a podobne. Toto však, samozrejme, nie je pravidlo. Táto časť tela – duša, sa totiž často, ešte počas života človeka, uvoľňuje. Mám tu na mysli napr. komatózne stavy. V závislosti na mnohých okolnostiach sa potom stáva, že človek, ktorý sa nachádza v takomto stave, sa preberie späť do života, alebo po určitom čase nastane aj jeho fyzická smrť.
V prípade, ak človek dosiahne moment smrti na emočnej úrovni, čo znamená, že človek je určitú dobu po smrti napr. klinickej, tak má určité postrehy o tom, čo je na „druhej strane“ a pamätá si to. Toto je však závislé aj od toho, či a hlavne ako sa do tohto sveta smrti človek dostane. Nie je totiž jedno, ktorá časť nášho Ja sa na určitú dobu odpúta od fyzického tela.
Z môjho pohľadu, smrť definitívne nastáva vtedy, keď sa odpútajú dve zložky od tela, a to emočná časť a duševná – karmická časť.
Emočná časť nášho Ja sa po odpútaní od fyzického tela, môže prejaviť na fyzickej úrovni prejavom smrti všeobecne. Myslím tým to, že lekár navonok konštatuje smrť, ak aj nie smrť, ale inú formu, nazvime to „dočasnú smrť“ s možnosťou návratu do fyzického života. Jedná sa hlavne o prípady, keď dôjde napr. k zástave srdca a následne sa pristúpi k resuscitácii.
V takomto prípade sa emočná časť človeka odpúta od tela a človek na svojej úrovni začína cestovať do svojho sveta paralely – sveta mŕtvych. Možno nie je celkom správny výraz cestovať. Môžeme však použiť aj slovíčko vystúpenie z tela a ocitnutie sa na danom mieste. ***
Tieto prežité momenty potom človek opisuje v určitých detailoch. Jeho poznatky odtiaľ sú obvykle spojené s jeho blízkymi rodinnými príslušníkmi, ako aj priateľmi, ktorí už nežijú.
Ďalej sa tieto poznatky ešte delia na pozitívne a negatívne.
Pozitívne poznatky sú viac-menej častejším prejavom uvedeného sveta, pretože musíme brať do úvahy, že uvedený svet sme si budovali počas svojho života, a že sa teda naša situácia „tam“ ukazuje vo svetle pokoja a kľudu s možnosťou komunikácie s ľuďmi, ktorí nám boli blízky počas života.
Komunikácia v tomto svete paralely prebieha na myšlienkovej úrovni s prejavom, ako keby hlasovým. Subjekt si teda vo svojom podvedomí – mozgu zachová moment komunikácie zo sveta, v ktorom bol. Skutočná komunikácia však prebieha len na báze telepatického prenosu myšlienok.
V tomto svete, pokiaľ sa človek neodpútal aj svojím karmickým Ja, sa nedokáže udržať definitívne a po čase je vrátený do tela bez známok akéhokoľvek fyzického prejavu. Po takomto zážitku dokáže reprodukovať časť svojich zážitkov.
Nie je náhoda aj to, že na základe takéhoto zážitku sa obvykle ľudia zmenia v zmysle svojho správania sa. Zážitok, ktorý z toho mali, je tak silný, že mnohokrát poznačí a zmení myslenie človeka, ako aj jeho samotný postoj k životu.
Človek sa po smrti dostane do štádia uvoľnenia sa z fyzického tela a mnohí sa zamyslíme nad tým, kam sa vtedy podejeme, a ako sa dostaneme do nášho paralelného sveta.

*** Samozrejme, nie vždy sa človek po smrti ocitne v uvedenom svete mŕtvych, ale môže zotrvať aj v medzipriestore. Toto všetko závisí aj od ďalších mnohých okolností, ktoré sa môžu a nemusia stať. Jedným z príkladov, kedy sa to udeje, je aj karmická situácia, aby sa jedinec mohol zmeniť v postojoch voči doterajšiemu konaniu. Aj tu však treba rozlíšiť moment, či sa jedná o cestu tunelom, alebo sa jedná o ocitnutie sa duševného tela v paralele karmickej – reinkarnačnej.

Tagy: , , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, November 23rd, 2011 o 23:56 a je zaradený pod Literatúra, Mágia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Ano,vcelku to dava zmysel...len hm,.zaujímalo by ma,či sa može duša rozdelit na menšie jemnohmotne telá,alebo či pre dalšiu inkarnaciu zostaval celistva,tak ako bola? a čo telo emočne to putuje vždy spolu s dušou,alebo sa možu rozdelit...?Emočným telo sa myslí duch?

November 25th, 2011 at 16:28
 2 

elle. Táto otázka bude plne zodpovedaná v ostatných kapitolách.

November 26th, 2011 at 14:18

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.