Mágia má mnoho podôb a najčastejšie sa pre ňu používajú dva názvy. Jedna z nich sa udáva ako biela a druhá ako čierna.
Prečo ju však máme potrebu takto deliť?

Pravdepodobne to vychádza z našich koreňov, keďže sa radíme do kresťanskej populácie. Na čo je to však dobré a prečo sa toto deje?
Väčšina jedincov, ktorí mágiu delia “čiernu” a “bielu” sa správajú aj vo vzťahu k náboženstvu eklekticky a týmto delením mágie zastrešujú svoju rozpoltenosť a strach opustiť poznané. Boja sa opustiť náboženskú doktrínu a pomyselnú alibistickú vnútornú istotu, ktorú majú vo viere v jediného boha. Týmto si vytvárajú schizofrenickú platformu viery – veriaceho človeka a praktizujúceho človeka v mágii.

Napriek tomu, že náboženstvo zaznáva mágiu, ba priam ju odsudzuje, náš bežný stredoeurópsky človek si z toho ťažkú hlavu nerobí. Poznám mnoho ľudí, ktorí chodia do chrámov a kostolov a pokojne pri tom praktizujú mágiu. Okrem svojej viery teda majú aj iný prvok navyše – selektívne počúvanie. Selektívne počúvanie a vnímanie potom zapínajú na kresťanských stretnutiach, kde absolútne vylúčia z počutého témy ohľadom nesúladu náboženských predstáv a ich koníčka. Týmto sa samozrejme dostávajú do konfliktu záujmov podľa učenia Katechizmu, ako aj kázania o desatore.

Pretože prvé prikázanie znie:
• Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal.

A hneď tu máme rozpor. Pretože mágia má vo svojom portfóliu mnoho podôb “božstiev”, ktoré pochádzajú z predkresťanských dôb. V mágii sa používajú aj prvky rôznych pomôcok, ktoré sa v náboženstve nazývajú modlami.

K tomu slúži ekumenické slovo:
• Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!

Tak teda ako to je? V mágii sa používajú rôzne pomôcky, sošky a podobne. Proste zhrnuté – náboženstvo a mágia nejdú dokopy. A nedajú sa zlúčiť tak, ako sa ani  samotná mágia nedá deliť. Nejestvuje mágia biela – cirkevná, ani ako ekvivalent viery a taktiež neexistuje ani mágia čierna.

Mágia je jedinečná a určite nie je čierna. Je to umenie možného vo svete života a smrti. Je to o tom, ako sa učíme ovládať zákonitosti života, smrti, prírody a vesmíru. Je to pravda o tom, že človek sa naučil ovládať pojem živel vo svojom vnútri a vie s ním narábať. Naučí nás aj spoznať život v prírode, a to, čo nám pomáha a i škodí.

A potom je tu strach. Za boha sa vieme ukryť, ak je niečo dobré, i ak je to zlé a to zlo treba nejako rozumne odôvodniť. Pretože ak Boh niekoho povolá, je to božia vôľa. A tú proste treba rešpektovať. Nejde predsa o to, že čas človeka proste vypršal, či už kvôli zdraviu alebo veku. Nie. Ide o to, že Boh rozhodol… A nič viac? Potom ak niekto umrie a nie je veriaci, tak je v tom nekalá vôľa zlého mága?

Ale kde je tu vôľa bieleho mága? Ak niekto robí bielu mágiu, prečo nezabráni smrti? Zrejme preto, že biely mág sa odvolá na božiu vôľu a teda ak boh rozhodol inak… . A zase som späť pri tom, či riešim mágiu alebo náboženstvo.

Nejdem vás naťahovať a uzavriem to takto. Za tých málo desiatok rokov, čo sa tomuto venujem, som videl pár veriacich a niekoľko pokusov o miešanie mágie a náboženstva. Je to proste paškvil, ktorý nepatrí nikam a neslúži ničomu, len všetko przní. Ak sa chceme venovať mágii, tak ju treba chápať v jej čistej podobe a nevnášať do nej iné prvky. Jednak je to zbytočné a jednak šľachtenie mačko-psa nemá žiadny zmysel.

Ten, kto sa bojí naučiť skutočnú mágiu v jej akomkoľvek odbore, nech ide študovať vieru a náboženstvo. Nech sa stane agitátorom bieleho svetla, ale nech nevnáša nesúlad do mágie neodbornými a nekompetentnými vyjadreniami. Pretože je to následne dekadencia celej mágie.

Tagy: ,

Tento príspevok bol odoslaný v Thursday, September 20th, 2018 o 10:53 a je zaradený pod Mágia, Postrehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Ej, niekto ti dobre podvihol žlčník 🙂 Ale pravdu máš, každému čo jeho jest.

Ak chceme veriť v jediného Boha a ísť podľa stanovených náboženských doktrín, je to naše sväté právo. Každý človek môže veriť čomu len chce a podľa toho si organizovať svoj život - fyzický aj duchovný.
Ak však chceme študovať, skúmať a praktizovať mágiu, musíme svoje myšlienkové vzorce rozšíriť aj za hranice toho, čo je podľa niekoho povolené, zakázané, správne, nesprávne, biele a čierne.

Kastrovať mágiu do podoby, ktorá by vyhovovala všetkým podmienkam kresťanskej viery, je buď dehonestácia mágie ako takej, alebo čisté pokrytectvo človeka, ktorý sa o niečo také snaží. Tak nepleťme hrušky s jablkami a nechajme každého, nech si ide svojou vlastnou cestou. Mág nech robí mágiu a veriaci nech sa modlí k Bohu. A ideálne nech sa nestarajú jeden do druhého a nesnažia sa nikoho nasilu "priviesť na správnu cestu" 🙂

September 25th, 2018 at 10:21
 2 

Pani kolegyňa Tara, a vieš, že tento krát mi nikto nezdvihol žlčník? 🙂
Proste som sa tu a tam zamyslel nad týmto správaním sa ľudí a podelil som sa o svoje úvahy. Cez písmenká občas zniem ostro, ale pravda je taká, že často sa pri tom usmievam.

September 25th, 2018 at 12:36
 3 

Mne sa celkom k tejto téme páči citát, že v bielej mágii človek pracuje na sebe, aby pomáhal druhým, zatiaľ čo v čiernej mágii pracuje na druhých, aby pomáhal sebe. 🙂 Ale vážne. Celkovo mi vždy bolo zvláštne delenie mágie na čiernu a bielu a to aj mimo konceptu kresťanstva, ktoré si vlastne zo samotného Boha spravilo toho, koho ľudsky chcú, aby bol...

Myslím, že samotný koncept Boha nie je nezlučiteľný s mágiou. Preto sa mi páči Ašaratova myšlienka, že mágia je umenie možného vo svete života a smrti. Prikláňam sa k tomu. Myslím, že je to nástroj, ktorý dáva možnosť premeniť potenciálne na aktuálne. Tak ako mnoho ďalších vecí na tomto svete.

Mnoho ľudí si pojem čiernej a bielej mágie podľa mňa stotožňuje s pojmami dobra a zla. Teda bielou mágiou sa robí dobro a čiernou zlo. A to aj takí, ktorí nie sú kresťania.
Lenže tu je podľa mňa problém so samotnými pojmami dobra a zla. V absurdnom príklade by bolo zabitie človeka, ktorý by inak zabil troch ďalších ľudí dobrý alebo zlý skutok? Asi by záležalo len na tom, koho by sme sa pýtali.

Dobro a zlo totiž považujem za koncepty nedokonalej ľudskej mysle a emócií, vďaka čomu sa dobro a zlo stávajú od človeka k človeku úplne subjektívne. Aj keď v istom pohľade sa môže stretnúť viac, alebo menej ľudí na rovnakom postoji. No v skutočnosti to o skutku nevypovedá nič iba toľko, koľko ľudí ho za aký považuje. Preto myslím, že delenie mágie je nezmyselné. Je to ako delenie ohňa na dobrý a zlý. O ohni samotnom to nič nevypovedá, to len my mu dávame prívlastky na základe dôsledkov, ktoré však hodnotíme výsostne subjektívne.

September 25th, 2018 at 14:32
 4 

Hermes, veľmi pekná úvaha, stotožňujem sa s ňou. Prirovnanie k ohňu je veľmi trefné. Ako oheň, aj mágia sa dá použiť všelijako. A spôsob jej použitia vypovedá len o povahe človeka, ktorú zase môžme deliť na dobrú a zlú a jeho skutky na dobré a zlé a tak dokola až do súdneho dňa 🙂 v princípe nikto nie je len dobrý alebo len zlý, dôležitá je rovnováha. Z uhla fyzickej úrovne sú pojmy dobra a zla naozaj ťažko objektivne hodnotitelné. Všetko dotiahnuté do extrému sa preklápa do svojho protikladu.

September 25th, 2018 at 16:25

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.