Predstavy, domnienky, predsudky, všetci ich máme, či už vo väčšej, alebo poniektorí šťastlivci i menšej miere, no neochvejne ovplyvňujú naše vnímanie sveta. Ono ani nie je tak problém, že ich máme, ale že na nich staviame či spoliehame sa na ne, akoby boli pravdivé. Ako Mark Twain povedal: “Nie to, čo nevieme, nás privádza do problémov, ale to, o čom sa klamlivo domnievame, že isto iste vieme.”

Ja z mojej vlastnej skúsenosti viem, že domnienok mám na každý prst hoc i desať a aj keď sa pár dobroprajníkov snaží ľudstvo zachrániť pred ich následkami šírením osvety, napríklad Don Miguel Ruiz svojimi Štyrmi dohodami, nie raz mi začadili blankyt myšlienkového neba. A ani triky zo spomínanej knihy mi dlho nevydržali, pretože “každý zázrak trvá tri dni” a než sa človek obadá, je späť vo svojich vyglancovaných koľajach. Avšak toto zamyslenie nie je o nesplnených predsavzatiach (ktoré si trebárs pri čítaní múdrych kníh veriac, že si prečítané vezmeme k srdcu a pokúsime sa podľa toho žiť dávame), ale o domnienkach o fungovaní sveta nám v spoločenstve najbližšieho – fungovaní Selekcie.

Drahí kolegovia, aké predstavy o našom spoločenstve lomcovali Vami, ešte než ste vôbec dostali pozvánku na prvé stretnutie? Ako ste ju videli svojimi nezúčastnenými očami Vy? A ako sa zmenili/poopravili Vaše domnienky? T.j., nakoľko sa Vaša neznalecká predstava zhodovala s tým, čo ste spoznali, zakúsili? Veľmi rád si prečítam Vaše postrehy v komentároch. 😉
Ale aby ste nepovedali, že som špina nehorázna a len rozumy ťahám od Vás a moje trapošiny si necudne ponechávam pre seba, neomalene sa chichotajúc do dlane, sám tu pred svetom šírym zodpoviem nastolené otázky. 🙂

Otázka: Aké predstavy o našom spoločenstve lomcovali Vami, ešte než ste vôbec dostali pozvánku na prvé stretnutie? Ako ste ju videli svojimi nezúčastnenými očami Vy?

Odpoveď: Moja magická maličkosť sa dostala do týchto vôd vďaka kolegyni Lumine, ktorá mala čo-to zo sveta blogov Spoločenstva nabrouzdané a len veľmi letmo mi ho spomenula, poznajúc moju “z-rýchlika-náhodne-videné” magickú minulosť pár komerčných kurzov. Snáď v kútiku duše dúfala, že by ma niečo takéto mohlo zaujímať. Avšak, povrchnosťou mne vlastnou sa mi tieto nepatrné signály podarilo odignorovať. Dokonca mi ešte v januári 2015 posielala odkazy na stránku blogov, dúfajúc, že sa na ne pozriem. Sem-tam som sa aj hej, netajím sa, ale nemalo dlhotrvajúci účinok. Keď sa po dlhšom čase dostala otázka Spoločenstva na pretras a Lumina opätovne utrúsila, že si nie je istá, či sa prihlásiť alebo nie, začal som sa Spoločenstvom viac zaoberať. Predsa len, ak ju takto upútalo, až zvažuje možnosť prihlásiť sa a navyše je prijatie podmienené vyplnením prihlášky, ktoré však samotné ešte nezaručuje automatické prijatie, t.j. nejde o plnoautomatický proces, zjastril som uši a oči, že to bude musieť byť niečo vážnejšie.

Avšak, ani celkový vzhľad stránky blogov a všetko čo som na nich prečítal neprebilo moju utkvelú domnienku pochádzajúcu z minulosti, keď som sa stretol s virtuálnou čarodejníckou školou, kde sa človek prihlási, vyberie si nejakú prezývku a potom predmety, ktoré by chcel študovať a všetko sa to nesie v duchu rýdzo internetového diaľkového štúdia, bez osobného kontaktu a je len na človeku či a ako veľmi bude lemravý a sa niečo aj reálne naučí. Táto moja, v súčasnosti úplne prekonaná prestava sa ma držala temer až tesne do momentu, keď sme si s Luminou povedali, že si tú prihlášku podávame. To práve počas debaty o tom, že prihlásiť sa a čooo a akooo vyšlo pre mňa najavo, že to nie je čosi virtuálne, že tu ide o stretávanie sa s reálnymi ľudmi v reálnom živote a nikto nám nebude posielať materiály mailom, a že toto si podľa možnosti prečítajte a potom podľa možnosti na stránke vyplňte skúšobný test, práve vtedy nosom zaboreným do ťahákov, aby to vyzeralo, že sme sa akože aj niečo naučili. *žmurk-žmurk*

V tom okamihu mi došlo, že to bude o niečom úplne inom, čo som práve tak dlho hľadal, ale nikde nedokázal nájsť, keďže som narážal iba na tie virtuálne stránky. Ktoré týmto ale nekritizujem, ani nehanobím, pretože zaiste aj ony môžu niekomu niečo dať a posunúť ho vpred. Ale pre mňa neboli, preto som sa na ne ani nenahlásil.

Otázka: A ako sa zmenili/poopravili Vaše domnienky? T.j., nakoľko sa Vaša neznalecká predstava zhodovala s tým, čo ste spoznali, zakúsili?

Odpoveď: Ako z vyššie napísaného je viac než nad Slnko jasné, moje predstavy boli od reality na svetelné roky vzdialené. Už prvý spätný mail od Theosa, zaklincovaný jeho telefonátom vzali mojim naivným predstavám vietor z plachiet a bolo jasné, že TÍ na druhej strane linky to myslia viac než seriózne vážne. Fy kokfo, čujúc jeho rozvážny, priam magicko-pokojný hlas mi bolo úplne jasné, že tu končí všetka zábava. :-S Alebo práveže začína..? 😀 Minimálne mi však bolo jasné, že moje domnienky boli “celé zle”. Samotné prijímanie i prvé hodiny mi potvrdili, že toto nie je len dajaká víkendová sranda raz za mesiac, ale niečo, čomu sa dá nefalšovane riecť “celoživotné vzdelávanie”. Nutkalo by ma napísať, že “nič menej a nič viac”, ale to by bolo prezentovanie ďalšej domnienky, v súčasnosti nezvratne prekonanej, pretože je to oveľa, oveľa viac, ako len celoživotné vzdelávanie. Je to spoznávanie nových ľudí, veľmi vzácnych ľudí, jeden by povedal, že patrične svojských, avšak tá svojskosť vonkoncom neuberá na ich vzácnosti; nových pohľadov na svet, o ktorých sa mi ani nesnívalo, alebo ak aj snívalo, mohlo byť považované za symptómy príliš bujnej fantázie; ale i svojich limitov a ako ich prekročiť a konečne niečo so sebou urobiť. Áno, aj so svojimi domnienkami, mylnými predstavami a strachmi. 🙂

Netvrdím, že Spoločenstvo Selekcia je všeliek úplne na všetko, ale poskytuje nesmierne veľmi široké spektrum odpovedí na rovnako nesmierne veľmi široké spektrum otázok a môže pomôcť zorientovať sa v mnohých oblastiach, v ktorých človek doteraz len splašene tápal. Najviac však v tomto všetkom pomáha osobný kontakt s kolegami, obohatený o ich spätnú väzbu, ktorí naozaj VEDIA a majú čo-to naštudované, odskúšané, či veselo rečeno “načarované” a odovzdávajú tieto informácie veľmi vľúdnym spôsobom, až sa tieto hodnotné vedomosti dokážu nalepiť ešte i na mňa, mierne povedané magické drevo. 😀 Nieže by som sa im bránil, ale logika je veľký kazisvet… Teda áno, mne sa predstavy úplne zrúcali a teším sa, že hej, pretože realita byvšia ako je, je veľmi silný motor a poháňa nás ďalej pokračovať, nevzdávať to, prekonať občas lemravosť našu každodennú. Tak sa staň!

Toľkoto teda moja polievka mylných predstáv. Takže? Bola i tá Vaša taká clivo malebná? 🙂

Tagy: čierna mágia, Mágia, selekcia