Stará povesť
Rabi Akiba, prenasledovaný, musel odísť zo svojej vlasti do cudziny a púšti.
Všetko čo mu zostalo a čo si vzal so sebou, bola stará lampa, pri ktorej študovával Písmo v noci, kohút, ktorý ho budieval ráno, a osol na ktorom sa nosieval.
Raz večer bol veľmi ustatý, vošiel do dediny a prosil o nocľah. Bol nevľúdne odpravený, a tak hľadal prístrešie pri susednej studni. Bolo mu ľúto, že ľudia tak sním nakladali, ale tešil sa myšlienkou, že Boh bol sním a bude o neho pečovať . Zapálil lampu, ale sotvaže začal čítať, prihnala sa búrka a svetlo mu zhaslo. Uložil sa spať a zavrel oči, keď tu vlk pribehol a odniesol mu kohúta. Neskoršie v noci prikradol sa lev a zožral mu osla.
Na druhý deň ráno vrátil sa Rabi do dediny, či by tam nemohol dostať koňa pre ďalšiu cestu. Predstavte si jeho prekvapenie, keď videl, že tlupa zbojníkov v noci ozbíjala dedinu a pobila obyvateľov. Rabi ďakoval Bohu za zdanlivé svoje nešťastie, hovoriac:
„Keby tvrdí ľudia neboli mi odopreli nocľahu, bol by som znášal ich osud. Keby búrka nebola mi vyhasila svetlo, boli by zbojníci videli svetlo a boli by ma zabili. Keby moji dvaja sprievodcovia neboli bývali zabití, boli by urobili krik a tak dali vedieť zbojníkom, kde som“.
A tak mnohé veci, ktoré sa nám prihodia v živote a zdajú sa nám nespravodlivé, často sa ukážu požehnaním v prestrojení.
Tagy: saturn
3 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.