V jeden letný deň sme mali tréning v teréne v našom obľúbenom kaštieli. Boli sme ako skupina v celkom silnej zostave na čele s našimi najvyššími veľkňazmi Tarou a Ašaratom. Veľknažná Tara nám dala za úlohu, že si máme vybrať akúkoľvek miestnosť v kaštieli a na diaľku ju precítiť čo a aké energie sa v nej nachádzajú.

Potom sme mali do tej miestnosti ísť a precítiť to priamo na mieste.
Vybral som si obľúbenú miestnosť veľmajstra Aschera, kde on najčastejšie pracuje s paralelnými svetmi. Začal som priestor a miestnosť preciťovať najprv na diaľku. Cítil som známu energetiku zo sveta tieňov. Vôbec mi to nebolo čudné keďže v tej miestnosti sa prelína aj svet tieňov.
Po precítení na diaľku som sa vybral do miestnosti aj fyzicky. Vošiel som tam a videl som, že kolega Stratus tam už je a tiež pracuje.
Začal som miestnosť preciťovať a snažil som sa s ňou zžiť. Cítil som známi chlad, ktorý sa tiahne so sveta tieňov, ale necítil som to čo som precítil pred tým na diaľku. Predpokladám, že sa energetika zmenila za ten čas než som tam prišiel. Je aj možné, že kolega Stratus, ktorý tam tiež pracoval sa mohol naladiť na iný paralelný svet a svet tieňov sa stiahol.
Začal som skenovať priestor a snažil som sa ho na precítiť a naladiť sa naň. Moc sa mi to nedarilo. Možno aj preto, že som mal očakávania a veľmi som sa snažil. Po nejakej chvíli neúspechu si hovorím nerieš a uvoľni sa! Zostaň prepnutý, vnútorne naladený na svoje ja a iba buď v priestore.
Nič neočakávaj, nič nechci, maj čistú myseľ a zotrvaj v stave prepnutia. A tak som aj učinil. Jedine čo som cítil bol jemný energeticky pohyb, ktorý v tom priestore je stále, ale cítil som aj veľkú únavu. Myslel som, že možno niečo zo mňa ťahá energiu, ale nejako sa mi to nezdalo.
Tak som sa potom usadil v jednej časti miestnosti presne oproti kolegovi Stratusovi a ešte viac som sa uvoľnil, zavrel oči, zostal vnímavý a nič nečakal.
Po nejakej dobe som otvoril oči a pozerám smerom na kolegu Stratusa.
Uvidel som ako stoja dve biele bytosti hneď pri ňom každá z jednej strany a ďalšie dve stáli každá v jednom rohu. Cítil som, že tie dve v rohu strážia a tie dve pri Stratusovi s ním na niečom robia.
Pár minút som to pozoroval, ale vôbec nevysielali nič smerom ku mne. To čo sa tam dialo bolo zahalené a ja som nechcel narúšať dianie a stať sa narušiteľom. Preskenoval a precítil som si ešte zvyšný priestor, ale nič zaujímavé sa už nedialo. Svet tieňov bol stiahnutý a cítil som, že je ho čiastočne cítiť, ale drží sa za svojou hranicou. Ešte raz som si pozrel celý priestor a uvedomil som si aký som veľmi vyčerpaný. Pomaly som sa rozlúčil a odišiel som.

Neskôr mi veľkňazná Tara vysvetlila, že napájanie sa na tento typ vibrácii a vnímanie týchto svetov môže byt na začiatku dosť vyčerpávajúce než si môj nervový systém na to zvykne, takže som pochopil aj to prečo som bol taký unavený.
Bol to pre mňa nečakaný zážitok. Veľmajster Ascher bol veľmi prekvapený, že sa mi podarilo vnímať tie bytosti, pretože to vôbec nie je jednoduché a tiež že sa neukazujú len tak hocikomu.

Kolega Stratus s nimi komunikoval a aj pracoval prvý krát a keď sme si vymenili zážitky vlastne sme si tým potvrdili, že obaja sme videli správne a nebola to ilúzia. Mal som možnosť vnímať jeden z paralelných svetov a jeho bytosti.

Týmto by som chcel poukázať na jeden fakt a možno tým poradiť aj iným kolegom na ich ceste. Chcenie, očakávanie a netrpezlivosť nás blokuje v tom, aby sme napredovali. Je pekné keď človek vie prepnúť, naladiť sa, ale keď to nie je čisté a nesieme si v sebe emóciu chcenia či očakávania alebo podobne, je to niečo čo nás brzdi a blokuje. Akonáhle som bol úplne prázdny, naozaj nič neočakával, nič nechcel, iba len tak bol a bol prepnutý a naladený, tak svety sa samé začali otvárať.

Tagy: jemnohmotné bytosti, paralelné svety