V mágii Selekcie neexistuje pojem „konkurencia“. Konkurencia patrí do sveta obchodu, súťaženia a ľudského ega. Skutočná mágia stojí na inom princípe: rast jedného posilňuje ostatných.
Mágia je sila, ktorá nerobí človeka nadradeným, ale zodpovedným. A práve táto zodpovednosť odlišuje učiteľa od toho, kto si poznanie necháva len pre seba.

Preto nikdy nevychovávam konkurenciu. Vychovávam kolegov, ktorí raz pôjdu po mojom boku, nie proti mne. Kolegov, ktorí rastú, rozvíjajú sa a raz dokážu stáť na vrchole so mnou.
Mágia nie je tajomstvo na hromadenie. Mágia je cesta, ktorá žije iba vtedy, keď ňou kráčame viacerí.

Niektorí ľudia sa boja odovzdávať svoje vedenie. Myslia si, že ak niekoho naučia príliš veľa, pripravujú sa o vlastnú silu. To je omyl vychádzajúci zo strachu. Skutočná mágia nepozná strach z rastu iných. Skutočný mág vie, že keď vystúpi vyššie, jeho úlohou je vyzdvihnúť ďalších. Mágia je sieť – keď ju drží jeden človek, vibruje slabo. Keď ju drží skupina, pulzuje silou.

Za roky, čo pracujem s ľuďmi a vidím do rôznych smerov ezoteriky, som pochopil jednu vec:
väčšina „učiteľov“ učí len do určitej hranice. Nikdy ju neprekročia a nedovolia, aby ju prekročili ani ich žiaci.
Prečo?
Lebo ich nevidia ako pokračovateľov, ale ako budúcu konkurenciu.
Ich žiaci sú pre nich hrozbou – nie preto, že by duchovne rástli, ale preto, že by im raz mohli „zobrať klientov“.
Vytvorili si kurzy, ktoré človeka naučia akurát toľko, aby ostal závislý, ale nikdy nenaučia tak veľa, aby sa stal samostatným.

A práve preto ja idem opačnou cestou.

Neučím tak, aby žiak ostal podo mnou.
Učím tak, aby rástol, otváral vedomie, silnel – až po samotný vrchol.
Nie kvôli mne, ale kvôli sile línie.
Nie kvôli prestíži, ale kvôli tomu, aby mágia nezanikla v rukách tých, ktorí ju skrývajú ako tovar.

V oblasti mágie by sa nikdy nemalo špekulovať o „trhu“, „zákazníkoch“ či „konkurencii“.
To je zníženie posvätného remesla na obyčajný biznis.
Skutočný učiteľ nesúťaží. Skutočný učiteľ vyzdvihuje.
A ja stojím za tým, že môj žiak má raz stáť rovnako pevne ako ja – a možno aj pevnejšie.
To nie je hrozba. To je úspech.

Kolega nie je hrozba – kolega je pokračovanie línie

Každý učeník, ktorý rastie, sa raz prirodzene posunie dopredu. A to nie je hrozba ani konkurencia.
To je dôkaz, že učenie má význam. Učeník, ktorý povyrastie, nie je protivník.
Je to nová sila stojaca na strane rovnováhy. Je to človek, ktorý raz prevezme zodpovednosť, keď ju ten pred ním odovzdá. Mágia prežije iba vtedy, keď má nasledovníkov – nie slepých, ale silných, ktorí chápu, prečo kráčajú.

Nebojím sa učiť iných – iba slabý učiteľ skrýva svoje poznanie

Skrývanie vedenia je znak slabosti, nie moci. Silný mág vie, že to, čo dáva, sa mu vráti.
Mágia funguje na zákone rovnováhy: čo odovzdáš, to sa vráti späť v sile ľudí, ktorých si vychoval.
Učiť iných neberie silu – naopak, rozširuje ju. Keď naučím jedného, vznikne nový bod svetla.
Keď naučím dvoch, vznikne most. Keď naučím desiatich, vznikne cesta.
A cesta musí byť, ak chceme, aby mágia prežila ďalšie generácie.

Priviesť niekoho na vrchol nie je riziko – je to najvyšší prejav majstrovstva

Učiteľ, ktorý sa bojí, že ho niekto predbehne, je učiteľ, ktorý neverí sám sebe.
Učiteľ, ktorý vedie s istotou, vie, že každý žiak má svoju cestu, svoju karmu a vlastné skúšky.
Žiak nikdy nebude učiteľom. Tak ako učiteľ nikdy nebude žiakom. Ale obaja sa môžu stretnúť na vrchole – nie ako konkurenti, ale ako kolegovia.

Najväčším úspechom učiteľa je, keď jeho žiak stojí pevne, myslí samostatne, rozumie mágii a je schopný viesť iných. To nie je hrozba. To je naplnenie poslania.

Spomienka zo Spoločenstva Anách – prečo musíme učiť

V minulosti, ešte v Spoločenstve Anách, bol jeden majster, ktorý si svoje umenie držal len pre seba. Nechcel ho odovzdať nikomu a tvrdil, že raz ho naučí svojho vnuka, ak vyrastie.
Myslel si, že tým chráni svoju silu. Veril, že keď si ju nechá v sebe, zostane večná.

Nedávno som sa rozprával s jedným z jeho synov. Spýtal som sa ho:
„Naučil nakoniec svoje umenie vnuka?“
Odpoveď bola jednoduchá:
„Nie. A nenaučil to ani nás, vlastných synov.“

A tým to skončilo. Umenie, ktoré mohlo žiť ďalej, zaniklo s jedným človekom.
Nezostal po ňom odkaz, ani pokračovateľ, ani žiak. Zostal len príbeh o majstrovi, ktorý si myslel, že chráni svoje poznanie, no v skutočnosti dopustil, aby zmizlo.

A načo to bolo dobré?
Na nič.
Len na to, že jeden smer poznania navždy zanikol.

A toto ja nechcem dopustiť.
Preto učím svojich žiakov, že keď raz dôjdu do bodu, v ktorom môžu začať učiť, majú učiť.
Nemajú skrývať svoje schopnosti. Majú viesť. Majú prenášať poznanie ďalej, aby žilo a rástlo.

Pretože učenie nerobí silných iba žiakov – robí silného aj učiteľa.
Učiteľ musí premýšľať hlbšie, musí pochopiť súvislosti, musí vedieť vyjadriť to, čo praktizuje.
Učenie rozvíja človeka na úrovni charakteru, vedomia aj sily.
Učenie je cesta osobnostného rastu, ktorá drží mágiu pri živote.

Mágia nie je boj o miesto – mágia je systém rovnováhy

V bežnom svete ľudia bojujú o pozície a moc. V mágii to tak nefunguje. Sila sa nedá ukradnúť ani získať súťažou. V mágii rastie ten, kto je pripravený – nie ten, kto závidí.

Preto nevychovávam konkurentov.
Vychovávam kolegov, pokračovateľov a budúcich nositeľov línie.
Tak funguje skutočná mágia.
Tak rastie komunita.
A tak sa udržuje sila, ktorá pretrvá generácie.

PS:

Mágia nepatrí jednotlivcovi. Mágia patrí línii. Každý, kto sa ju naučí a odovzdá ďalej, stáva sa mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Ak by sme si poznanie nechávali len pre seba, mágia by zomierala s každou generáciou. Učenie ju drží pri živote. Odovzdávanie ju posilňuje. A tí, ktorí raz budú učiť po nás, zabezpečia, že sila línie nikdy nezanikne.