Kolegovia, rozhodol som sa načrieť do spomienok aj ja a ponúknuť svoj pohľad na tridsať rokov existencie Spoločenstva Selekcia.
Nepíšem tu všetky mená, no spomínam aspoň niektoré, ktoré sa nezmazateľne zapísali do našej spoločnej cesty. Každé jedno meno, ktoré sa v týchto riadkoch objaví – a aj tie, ktoré nie – bolo vo svojej dobe dôležité. Každý človek, ktorý cez Selekciu prešiel, zanechal stopu.

Za tie tri desaťročia sa v našom kruhu vystriedalo viac než stopäťdesiat ľudí. Každý prišiel s inou úlohou, s iným svetlom, s iným časom.
Niektorí tu pôsobili krátko, iní prežili celé desaťročia.
Sú medzi nami takí, ktorí odišli, a sú aj takí, ktorí už odišli z tohto sveta – no ich energia, ich práca a ich duch žijú ďalej v nás.

Preto, ak niekto nenájde svoje meno, nech mi je odpustené.
Vybral som len niekoľko z mnohých, hoci viem, že všetci by si zaslúžili, aby sa na nich nezabudlo.
Ich prínos je uchovaný v Kronike Spoločenstva Selekcia, kde každé meno, každá činnosť a každý skutok zostáva zapísaný ako svedectvo o ceste, ktorou sme spoločne prešli.

Tento príspevok nie je pokusom o úplnú históriu, ale o spomienku – o živý obraz cesty, ktorú sme tvorili spolu.
Preto som sa rozhodol vybrať len niekoľko mien, ktoré sa symbolicky stali nositeľmi celku.
Nech tieto riadky patria všetkým – tým, ktorí stáli na začiatku, tým, ktorí niesli pochodeň ďalej, aj tým, ktorí ju raz ponesú po nás.

História Selekcie nezačína v roku 1995, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Jej korene siahajú oveľa hlbšie – do dávnych čias, keď na našom území existovalo spoločenstvo s názvom Kamenná Ruža.
Podľa zachovaných záznamov a ústnej tradície vznikla okolo roku 1774 ako uzavretý kruh učencov a liečiteľov, ktorí spájali poznanie prírody, rituálu a ducha. Kamenná Ruža bola školou, kde sa stretávalo svetlo rozumu so svetlom duše. Po približne sto rokoch pôsobenia, v roku 1874, sa jej dedičia rozhodli pretvoriť učenie do novej podoby – a tak vzniklo spoločenstvo Anách.

Anách niesol v sebe rovnováhu medzi mágiou, duchovnou vedou a prácou s dušou.
Jeho členovia rozvíjali vedu o paralelných svetoch, poznanie smrti a znovuzrodenia, a vytvorili základy hermetickej práce so svetlom. Ich cieľom nebolo ovládať, ale porozumieť.
Dlhé desaťročia pôsobili v tichosti, najmä počas rokov prenasledovania duchovných skupín, keď sa učenie muselo odovzdávať len medzi vyvolenými. Napriek tomu prežilo.

Keď sa svet v deväťdesiatych rokoch otvoril novým duchovným prúdom, bolo jasné, že aj staré línie potrebujú prejsť premenou.
Najvyšší Veľkňaz Ašarat, nositeľ línie Anách, dostal poverenie pretvoriť staré učenie do novej podoby, ktorá by bola prístupná modernej dobe a zároveň zachovala vnútorný duch dávnych škôl.
A tak sa 22. mája 1995 zrodila Selekcia – nie ako nový začiatok, ale ako pokračovanie dávneho svetla.

„Z Anáchu sa zrodilo svetlo nové. Nebolo jasnejšie, nebolo slabšie – len zmenilo tvar, aby mohlo svietiť ďalej.“

Základným princípom Selekcie sa stalo učenie o rovnováhe – medzi svetlom a tmou, medzi vedomím a skutkom, medzi životom a smrťou. Prvé prijímania členov sa konali v tichosti, v komorných priestoroch podzemia kaštieľa, kde sa dalo cítiť, že vzniká niečo, čo bude trvať.

Medzi prvými prijatými boli Santo a Mýtos.
Práve Mýtos sa stal neskôr historicky prvým Vrchným Ceremoniárom Selekcie.
Bol presný, dôsledný a mal hlboké pochopenie pre rituálnu formu.

K ďalším významným menám patrí Araxes, ktorá sa stala symbolom disciplíny, ochrany a duchovného vedenia.
Bola jednou z tých, ktorí dokázali udržať spoločenstvo v období, keď bolo potrebné pevné vedenie. Jej prísne, no spravodlivé pôsobenie zachránilo jednotu Selekcie v časoch, keď hrozilo rozdelenie.
Po určitú dobu pôsobila ako Najvyššia Veľkňažná Selekcie, pričom po jej odstúpení vedenie prebrala Pandora Nimue.

Ďalšou dôležitou osobnosťou bola Artime, neskôr známa ako Pandora Nimue, ktorá sa stala symbolom hlbokého poznania a čistoty mysle.
Jej práca patrí k najkrajším duchovným záznamom Selekcie. Počas obdobia, keď Ašarat a aj Araxes  odstúpili z vedenia, stála Pandora Nimue na čele spoločenstva. Jej úloha bola zachovať kontinuitu a vnútorný poriadok – a to sa jej podarila s výnimočnou dôstojnosťou.

Postupne sa pridávali ďalší, ktorí sa stali piliermi nového spoločenstva.
Armen, ktorá je dnes známa ako Veľkňažná Tara, bola jednou z najvýraznejších postáv duchovného vývoja Selekcie. Spočiatku pôsobila ticho, s hlbokou oddanosťou, no jej vnútorná sila a múdrosť ju priviedli až na pozíciu VVK Tary, určenej ako budúcej Najvyššej Veľkňažnej Selekcie.

„Jej pohľad je pokoj, jej hlas rovnováha. Keď prehovorí, stíchnu i tie sily, ktoré sa inak neovládnu.“

K významným postavám patrí aj Akolit (Osse Nuri A – Anubis), ktorý sa stal neskôr Veľkňazom, archivárom a strážcom Selekcie a určité roky bol VVK Selekcie.
Bol to on, kto priniesol systém, presnosť a zmysel pre historickú kontinuitu.
Bol prijatý do Selekcie 11. augusta 1999, neskôr viedol skupinu Škorpión, a v roku 2014 bol iniciovaný ako Veľkňaz Selekcie.
Jeho príspevky ako autora, archivára i duchovného ochrancu tvoria neoddeliteľnú súčasť dejín spoločenstva.

Osobitnú kapitolu v dejinách Selekcie tvorí Thalassa – známi svojou znalosťou bylín a liečivých esencií.
Jeho práca na poli liečiteľstva a spolupráca s Anubisom viedla k vzniku bylinkovej línie Selekcie, ktorá je dodnes aktívna.
Jeho nasledovníci pokračujú v práci s rastlinami ako s nositelia duchovnej energie.

Svoje miesto v histórii má aj Vhiolynta, známa ako odborníčka runovej mágie.
Bola to ona, kto rozvinul runovú vetvu učenia – spojenie medzi severskou tradíciou a vnútorným svetlom Selekcie.
Jej rituálna prax a výučba runovej mágie ovplyvnili žiakov.

Duchovnú a rituálnu stabilitu Selekcie udržiavali traja Vrchní Ceremoniári:
VK Mýtos, ktorý nastavil rituálne zákony,
VK Ascher, ktorý viedol spoločenstvo k disciplíne a čistote,
a MNR Znachor, ktorý túto úlohu zastáva dodnes.
Znachor priniesol do obradov hlboký pokoj, presnosť a duchovnú zrelosť.

„Jeho ruka drží sviecu, ktorá sa nikdy nezakolíše. Keď stojí pri ceremónii, aj ticho dýcha v úcte.“

Po roku 1996 sa Selekcia otvorila svetu prostredníctvom blogov, publikácií a duchovných diel.
Postupne sa objavili sa knihy ako „Kniha mágie I“, „Kniha mágie II“, „Život po smrti“ a román „Trevor“, ktoré odhalili čitateľom nielen filozofiu, ale aj hlbší duchovný systém spoločenstva.
Selekcia sa tým stala nielen uzavretým kruhom zasvätených, ale aj živým hlasom duchovnej kultúry Slovenska.

„Naše svetlo už nesvieti len vnútri chrámu. Svieti aj navonok – nie preto, aby žiarilo, ale aby pripomenulo, že svetlo sa neskrýva, len čaká, kým ho niekto uvidí.“

Počas tridsiatich rokov Selekcia prešla obdobiami rastu aj ticha, vnútornej obnovy aj skúšok.
Niektorí odišli, iní sa vrátili, noví prišli. No energia zostala.
Všetko, čo bolo vybudované, pretrvalo vďaka rovnováhe medzi rozumom a vierou, medzi rituálom a poznaním, medzi jednotou a slobodou ducha.

Dnes je Selekcia živým dedičom troch vekov – Kamennej Ruže, Anáchu a vlastného učenia.
Spája staré korene so súčasnou praxou. Žije v dielach svojich členov, v rituáloch, ktoré sa konajú v úcte, a v tichu, ktoré sprevádza každé zasvätenie.

Ašarat kedysi napísal:
„Nie je dôležité, kto nesie svetlo, ale že svetlo zostáva. My všetci sme len ruky, ktoré ho prenášajú ďalej.“

A práve preto dnes, po tridsiatich rokoch, možno povedať, že Selekcia naplnila svoje poslanie – udržať duchovnú kontinuitu a posvätný poriadok.
Každý, kto stál v kruhu, cítil dotyk síl, ktoré presahujú človeka.

Do kroniky preto možno zapísať vetu, ktorá vystihuje celú cestu:
„Zmenili sa mená, prešli roky, ale svetlo zostalo rovnaké. Lebo pravda, ktorá sa rodí z úcty, neumiera.“

PS:
Nech tento zápis nie je len spomienkou, ale aj sľubom, že Selekcia bude kráčať ďalej – so svetlom Kamennej Ruže, so silou Anáchu a s múdrosťou tých, ktorí v nej pôsobia dnes.