Každý mág raz príde k momentu, keď sa pozrie do zrkadla a cíti, že meno, ktoré nosí od narodenia, mu už nepatrí. Alebo presnejšie – že ho už neobsahuje.
Mág, ktorý vstupuje na cestu hlbšej identity, nepotrebuje len nový odev či nástroje.
Potrebuje meno. Také, ktoré ho predstavuje nielen ľuďom, ale aj svetom, ktoré sa mu otvárajú.
A tým svetom nestačí meno z občianskeho preukazu.

Ja sa civilne nevolám Ašarat. Ašarat je moje magické meno. Je to meno, ktoré ma volá, keď vstupujem do rituálu. Je to meno, ktoré poznajú entity, s ktorými pracujem. Je to meno, ktoré pozná smrť. Používam ho od detstva až dodnes – a nikdy som nemal dôvod ho zmeniť.
Ale viem, že niektorí mágovia túto cestu prechádzajú inak.

Meno ako odraz duše – a jej vývoja

V Selekcii prichádza každý nový člen k momentu, kedy prijíma svoje prvé magické meno.
Toto meno je obrazom jeho vnútra v danom okamihu. Je ako kľúč k dverám, ktoré sa ešte len otvárajú – a často zachytáva len prvú vrstvu identity, ktorú duša ukáže.

Preto je prirodzené, že nie každý pozná svoje pravé meno hneď na začiatku.
Niektorí členovia sa v priebehu rokov menia tak hlboko, že ich pôvodné meno im prestane rezonovať. A to je v poriadku.

Selekcia umožňuje zmenu magického mena vo výnimočných, ale jasne definovaných etapách vývinu mága:

• Prvá možnosť zmeny prichádza pri postupe na stupeň Majstra (HS4).
  V tomto bode už mág začína učiť, vytvárať a pôsobiť navonok – a jeho identita sa môže vyprofilovať tak, že staré meno už nevyhovuje.
  
  
• Druhá možnosť je otvorená na stupni Veľmajstra (HS7),
  kde už mág vstupuje do najhlbších vrstiev vlastnej moci, zodpovednosti a prepojenia s duchovnými silami. Tu môže meno potrebovať nový tón, nové vyžarovanie.
  
  
• Tretia – a posledná možnosť – je pri dosiahnutí stupňa Veľkňaza (HS9),
  kde sa mág stáva nielen nositeľom poznania, ale aj strážcom tradície. Je to meno, ktoré potom nesie nielen jeho silu, ale aj jeho poslanie v rámci Spoločenstva.

Tieto zmeny nie sú povinné, ale sú prípustné a považujú sa za prirodzený prejav vývinu duše. Mág, ktorý zostáva pri svojom pôvodnom mene, nie je menej vyspelý – naopak, môže to znamenať, že už od začiatku bolo jeho meno zvolené s mimoriadnou presnosťou a jeho rezonancia sa nemení.

Nie meno tvorí mága – ale mág pretvára meno na silu

Magické meno nie je dekorácia. Je to záväzok. Volajú ťa ním duchovia, zapisuješ ho do svetov, kam civilné mená nikdy nepreniknú. Každé vyslovenie takéhoto mena je zároveň magický akt – a preto sa tieto mená chránia, nepoužívajú bez dôvodu, ani v bežnej konverzácii.

Prijať meno v mágii znamená prijať svoju cestu. Zmeniť meno – znamená prijať, že duša sa premenila. A ponechať si meno od začiatku až po koniec je znak súzvuku, ktorý je vzácny a hlboký.

Na záver:

Nech je tvoje meno zrkadlom tvojej sily.
Nech ho vyslovujú len tí, ktorí ti rozumejú.
A nech ťa vedie – nie len cez túto inkarnáciu, ale aj ďalej.

• Kto vstupuje do Selekcie, prijíma meno. Nie preto, aby niečo predstieral, ale aby konečne prestal skrývať, kým je.
  
  
• Meno, ktoré prijmeš v mágii, je brána. Kto ju otvorí bez poznania, stratí sa. Kto ju otvorí v pravý čas, nájde seba.
  
  
• Nezabúdaj: každé meno, ktoré ťa volá v mágii, volá aj tvoje činy. Tvoje slová, tvoje mlčanie, tvoju moc.

A tak sa narodí mág – nie keď prvýkrát číta knihu mágie, ale keď ho prvýkrát osloví jeho pravé meno.