Cintorín, časté miesto našich magických tréningov. Je v ňom pokoj, ticho, no nie vždy. Energia cintorína má svoju náladu, energiu a môžeme v ňom aj kadečo zažiť.
Po dlhšom čase sme sa opäť s kolegom Znachorom rozhodli navštíviť jeden mestský cintorín, ten, kam pravidelne chodíme počas výuky. Navštevujeme ho dosť pravidelne, preto sa nám tam už ľahšie vstupuje a práca, či výuka je o to lepšia.

Po naladení sa a vhodnosti vstupu nás cintorín privítal veľmi zvláštne. Mohli sme vstúpiť do jeho priestoru na tréning, no hneď ako sme vstúpili vedľajšou bránou cintorína, „ brodili“ sme sa akoby vo vode. Doposiaľ nás takto energetika cintorína ešte neprivítala. Trvalo to dosť dlho, až k miestu kde sú pomníky nenarodených a nechcených detí. Tam tento pocit náhle zmizol a obaja sme akoby poskočili vzhľadom na náhlu ľahkosť nôh.
Všetko napätie, ktoré nás sprevádzalo od vstupu náhle skončilo a pokračovali sme už v pohode. Zastali sme pri parcele kde sú pochovaní vojaci. Zastali sme so Znachorom a chvíľu vnímali a nalaďovali sa na tieto hroby, teda načítavali sme „náladu“ tejto časti.

Bola v nej citeľná pohoda a tak sme pristúpili schodíkmi a trávnym porastom k hlavnému pomníku – pamätníku. Kolega stál pri pamätníku, no mňa „nejaká“ energia posunula k hrobom v pravo od pamätníka. Pozorovala som jednotlivé hroby a akoby sa mi zviditeľnilo 11 hrobov – akoby osvetlené, a iné som nevidela. Bola som v nejakom zvláštnom kontakte s týmito bytosťami. Bolo to veľmi príjemné, no komunikácia zatiaľ neprebehla. Verím že na budúce sa posunieme ďalej.

Chcela som ísť ku kolegovi Znachorovi, no bytosti ma „nechceli pustiť“. Bol to veľmi zvláštny pocit keď sa chcem pohnúť a nemôžem. Vzhľadom na veľkú úctu k týmto bytostiam som tam naďalej stála a snažila sa o kontakt. Po určitom čase, keď som už myslela že stačilo, som im poďakovala, uklonila som sa a požiadala ich či môžem odísť. A čuduj sa svete, mohla som.

No ale nebolo to až také jednoduché. Podišla som k pomníku kde stál Znachor a cítila som nepokoj a napätie. Odišla som preto na hlavný chodník a z diaľky čakala na Znachora.
Keď prišiel na chodník aj Znachor, ešte sme chvíľku vnímali tieto energetické vplyvy a potom sme sa pohli druhým, hlavným vstupom von z cintorína.
Ešte som zabudla napísať, že celý čas čo sme boli na cintoríne pršalo a v tom daždi boli energetiky úžasne vnímateľné.
Poďakovali sme sa cintorínu, rozlúčili sa a odišli sme.

Na ďalší večer, po výuke v Centrále, sme sa znovu vybrali zistiť zmeny a náladu a energetiku cintorína. Teda toho istého. Išli sme aj s kolegom Anubisom. Vošli sme, nebola tam už žiadna „voda“, prešli sme cintorín, zastavili sme sa pri rôznych hroboch, aj pri vojakoch, no príjemné počasie a pohoda cintorína bola úplne iná.
Zhodli sme sa na tom, že vždy keď ideme na napr. cintorín vnímať energetiky, či iné veci, vždy je to iné.
A to je na tom to pekné.

Ďakujem kolegom Anubisovi a Znachorovi, bola to výborná výuková skúsenosť.

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, Október 31st, 2024 o 17:55 a je zaradený pod Postrehy, Príbehy, Výuka, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Jeden komentár

 1 

Veľmi sa mi páči tvoj príspevok o tvojich aj spoločných skúsenostiach s energiami cintorína. Oceňujem, že k týmto energiám a bytostiam pristupuješ s rešpektom – je to základ pre dobrú vzájomnú spoluprácu

Október 31st, 2024 at 18:11

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.