Jedna z dvoch najstarších emócií, ktoré sa objavili na Zemi, je strach. Strach je prirodzená odpoveď na ohrozenie, či už telesné, alebo psychické.
„Nie je dôležité nemať strach, ale dôležité je vedieť si s ním poradiť.“
Tou druhou najstaršou emóciou je zlosť. Vzhľadom na to, že strach v nás existuje nejakých 250 miliónov rokov, už sa tu veľmi udomácnil. Emócia je telesný dej, ktorý v prípade strachu spúšťa poplachovú stresovú reakciu. Jej úlohou je pripraviť organizmus na útok, alebo útek. Aby mohol človek s emóciami začať pracovať, musí im najskôr rozumieť. Emócie sú vo vedomí vnímané ako pocit. Pocit môže mať rôznu intenzitu, a to od malého nepokoja až po stav paniky. Úzkosť sa nedá len tak jednoducho potlačiť, musíme ju spracovať. Napríklad musíme odpútať pozornosť iným smerom, koncentrovať sa na iné témy a keď sa telesná reakcia zmierni, musíme racionálne zvážiť, či ten poplach vôbec stál za to. Strach v dnešnej dobe má inú podobu ako v minulosti. Dnes sa nemusíme každý deň báť o prežitie, nebojujeme s divou zverou. Nepátrame po zdroji vody a nemusíme opevňovať naše príbytky pred útokmi nepriateľov, aspoň nie v podobe, ako to bolo kedysi. Strach vo všeobecnosti nie je zlý. Viem, že poznáme rôzne druhy strachov, ale teraz píšem o tom bežnom, nie intuitívnom. Problém sa stáva, keď ho prestávame zvládať. Tiež je potrebné si uvedomiť, že strach a depresie sú emócie veľmi nákazlivé a pretože žijeme v spoločenstve ľudí, neovplyvňujú len nás, ale aj celú skupinu ľudí, ktorá je okolo nás. Spoločenský život je dnes veľmi náročný, niekedy si myslím, že človek má nepriateľov všade. Pred miliónmi rokov nebezpečenstiev bolo menej a boli iného charakteru. Dnes už človek nemá strach z tigra či iného predátora, ale napríklad zo svojho nadriadeného. V súčasnosti majú ľudia strach, ktorý súvisí so životom v spoločnosti.
Strach sa nedá zahnať a nedá sa povedať – neboj sa.
Emócia je prostriedok na odoberanie energie u nevedomých bytostí, ktoré ich prepúšťajú, lebo duša opustila telo a rozum a vymanila sa z prítomnosti. Veľmi dôležité a podstatné je to v mágii. Ak sme ovládaní emóciami, nie sme slobodní, ale len akumulátorom energie prítomnej bytosti. Uvedomovať si môžeme len keď sme „tu a teraz“. Nesloboda sa odvíja prostredníctvom projekcie minulosti a budúcnosti. Vety ako „Spomínate? Plánujete?“ – ovplyvňujú realitu.
Takže keď sa nám v hlave háda rozum s egom, sme silne ovládaní emóciami, nie sme schizofrenici. Kto chce, aby sme sa báli, chce nás ovládať. Človek ovládaný strachom vníma život ako boj. Perfektný je život vtedy, keď je rozum s dušou v súlade. Keď rozum uverí … To, čo tvoríme v duši, zhmotní sa v reálnom svete = čo je dole, je rovnaké, ako to, čo je hore. Najmocnejšou bytosťou tejto reality je strach. Smiech je napríklad prejavom strachu z poníženia. Vysvetlím to takto: nemôžeme niekoho prevýšiť, tak ho ponížime a s kamarátmi sa na tom zabavíme, zasmejeme.
Teda ako na zvládnutie strachu?
Doteraz som písal o strachu všeobecne, no jedna vec je zvládnutie a prekonanie bežného strachu, napríklad z tmy, z výšky, z uzavretých priestorov… Tu ide, ako som písal, o silu vôle človeka, ktorý sa rozhodne, že s tým nedostatkom ide bojovať. Stanoví si jasný cieľ a prekoná sa. Najskôr strach spoznáme, pripustíme si ho, skúsime dohľadať momenty, z ktorých náš strach pramení, nájsť jeho najvyššiu hranicu a postupne, pomaly prídeme na to, že už strach nemá na nás dosah.
Tu ale problém so strachom nekončí.
V mágii určite nie. Keď sme napríklad v podzemí sami so sebou zatvorení na mieste, kde sa vyskytujú jemnohmotné bytosti, začne pojem strachu naberať úplne iný rozmer. Nastúpi tu už strach z neznámeho. Tu nás pri nespracovaní a nespoznaní strachov môže všeličo nepríjemne zaskočiť. Začne fungovať aj naša fantázia, teda náš mozog nám začne predkladať rôzne pocity, myšlienky, strašidelné obrazy a začne sa spúšťať strach. Je dôležitá vnútorná príprava, teda spoznať a spracovať strachy. Neodfláknuť to, pretože v praxi sa nám to vypomstí a bude to zrkadlom našej vlastnej odfláknutej prípravy a nedostatočne zmapovaného svojho vnútorného sveta. Strach môže byť aj intuitívny, vtedy nás napríklad priestor, v ktorom trénujeme, môže upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo, napríklad fyzické ohrozenie. Tu je dôležité poznamenať, že musíme mať zvládnuté aj ego. Pretože ak tento signál zachytíme a varovanie prijmeme, je to dobré. No ak naše vysokopostavené ego zaplaší tento signál, aby sme nevyzerali ako zbabelci, bude to v náš neprospech. Opäť si tým len nastavíme zrkadlo toho, ako máme tému strachu zvládnutú. Musíme vedieť jednotlivé formy jasne odlíšiť a nezamieňať si ich podľa toho, ako nám naše ego zavelí.
Pri práci s mágiou je nutné ísť až do hĺbky sebapoznania, musíme si ísť do detailov, aby sme všetky tieto nuansy dokázali rozpoznať a spracovať.
Mapovanie vlastného vnútra a strachu, či strachov, ich odtieňov, foriem a hlavne príčin je náročné. Uvedomujem si, že spoznávať seba samého musí každý sám a vlastným spôsobom. Teda najskôr treba spoznať seba samého, vedieť si reálne zhodnotiť, kde vo svojom vnútri narážame na strach. Potom si ho v sebe rozobrať na drobné, pozorovať, vizualizovať si napríklad situácie, v ktorých sme sa kedysi ocitli a strach nás paralyzoval. Uvedomiť si, čo to s nami robí. Takto svoj strach začneme spoznávať a zistíme, z čoho pramení, čo v nás vyvoláva, aké fyzické, či vnútorné pochody ho sprevádzajú.
Potláčať ho nemá zmysel, treba s ním pracovať.
2 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.