Paralelné svety sú súčasťou nášho prostredia, ale čas a priestor je v týchto svetoch veľmi relatívny. V našom ponímaní môže byť niečo úplne blízko, ale v ponímaní duše či astrálnej bytosti to bude neskutočne ďaleko.
Paralelný svet je viazaný na život. Napríklad na Marse v tejto chvíli život nie je. Paralelný svet je všade vo voľnom priestore okolo nás, zatiaľ čo napríklad tiene sú viazané na určité pevné body – múr, skala, stena, buď nejaký prírodný alebo umelo vybudovaný útvar. Paralelné svety sú voľne v priestore. Môžeme si to priblížiť ako určité vlnenie vzduchu a môžeme povedať, že ako by za tým vlnením je paralelný svet.
Mozog toto ale nedokáže prijať a absorbovať, takže to potrebujeme ľuďom nejako priblížiť napríklad ako určitú miestnosť, kde sa venujeme mágii. Je to určitý paralelný svet, vojdeme doňho zvonku a už sme vo svete paralelnom voči tomu fyzickému. Tiež to patrí do fyzického sveta, ale súčasne to tvorí paralelu toho, čo sme a čo predstavujeme. Existujeme vo fyzickom svete a tu žijeme ten svoj paralelný život.
Za závesom máme dvere. Ale kým nám ich niekto neukáže, tak tomu môžeme ale nemusíme veriť tak isto, ako môžeme ale nemusíme veriť tomu, že existuje nejaký paralelný svet len preto, že to niekto tvrdí.
Kým nám niekto ten záves neodtiahne, tak je to len o tej dôvere, či veríme tomu, kde tie dvere sú. Keď nám niekto povie, že kde tie dvere sú a my nabúrame do steny, tak už nebudeme veriť ani tomu, že vôbec nejaké dvere a svet za nimi existuje. A práve tu môže nastať chyba, že niekto zle vysvetlí, kde sú dvere. Lebo oni tam v skutočnosti budú.
Existuje teda paralelný svet v tomto svete fyzicky? Existuje svet za tými dverami?
Existuje. My ho však nevidíme. A takýmto závesom je aj náš časopriestor oddelený od toho paralelného.
Ak chceme niekomu vysvetliť, kde je paralelný svet, musíme to vysvetľovať na príkladoch a kresliť obrázky, lebo ľudský mozog potrebuje veci vidieť, počuť, hmatať a presvedčiť sa o nich. Jedine veriaci človek, ak je vo viere od malička vychovávaný, nepotrebuje empirický dôkaz na existenciu Boha.
Ale aký empirický dôkaz vieme poskytnúť k existencii paralelných svetov? Snáď len tieto nevysvetliteľné javy a dôkazy toho, že ja som ako Veľkňaz prekročil isté hranice a viem povedať, čo je za nimi. Ale mozog človeka, ktorý za tými hranicami nikdy nebol, potrebuje vysvetlenie, ako si má predstaviť to spájanie s pôvodným paralelným svetom, potrebuje sa o niečo oprieť.
Na spojenie s pôvodným paralelným svetom je vhodné postaviť si tam nejakú bytosť, sochu alebo artefakt a povedať, že toto bude zosobňovať bytosť, svet a bod, na ktorý sa chceme upriamiť.
Ľudia sa nevedia hýbať v čase a priestore tak, že by pochopili, kde sú časopriestorové smyčky.
Niekedy ideme pracovať do podzemia kvôli tieňom, lebo vieme, že tam prebývajú. Ale to neznamená, že ten istý úkon by som nevedel urobiť aj z domu. Niektoré miesta na zemi majú výnimočné vyžarovanie energii, napríklad miesta, kde boli časopriestorové brány, či dimenzné brány, ktoré sme strážili.
To sú určité body a miesta, ku ktorým aj ja musím prísť fyzicky. Ale v princípe keď chcem niečo robiť tak tam, kde chcem pracovať, si proste ten priestor viem vytvoriť, privolať tie bytosti a pracovať s nimi.
Paralelný svet vnímajme v priestore, snažme sa pozerať očami, vnímať energie a anomálie, pohyby a geopatogénne zóny. Všetko musíme vnímať, na všetko sa sústrediť, všetko spoznávať, ohmatávať, precítiť, vyslať svoje vedomie a pozrieť sa, čo niekde cítime a podobne.
Tagy: astrál, čierna mágia, jemnohmotné svety, Mágia, paralelné svety, Paralelný svet, škola mágie, výučba mágie
4 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.