Bol letný veľmi teplý slnečný deň a mali sme jedno z našich pravidelných stretnutí našej skupiny s kolegom Ascherom. Boli sme rozdelení pričom kolega Stratus bol s Ašaratom a ja som práve s kolegyňou Eleanor pracoval v teréne. Prišiel za nami kolega Ascher a konzultoval s nami našu prácu a naše nedostatky. Poradil a poukázal nám na veci, na ktoré sa musíme sústreďovať, aby sme sa vôbec mohli pohnúť ďalej. Ja som nemal zrovna svoj deň, ale prekonával som sa a snažil som sa pracovať. Po konzultácii nás Ascher zavolal do svojho sveta a chcel nám niečo ukázať. Nasledovali sme ho. Naše kroky smerovali do podzemia kaštieľa. Ako sme schádzali smerom dolu bol som plný očakávania. Snažil som sa opäť prepnúť. Dosiahnuť dokonalé prepnutie, aby bol vo mne prítomný len Theos a nikto iný a samozrejme dokázať si tento stav aj udržať. Je to jednoduché a pritom pre mnohých z nás také ťažké. Bojoval som sám so sebou, s vlastnou nervozitou zo seba samého. Nedokázal som sa 100%-tne uvoľniť, vyprázdniť, vypnúť mozog, a byť tou druhou bytosťou Theosom. Ale snažil som sa a nasledoval som spoločne s kolegyňou Aschera. Na jednom mieste sme zastavili a Ascher začal robiť magicky úkon. Priestor sa začal meniť. Ascher sa nás opýtal čo vidíme. Obaja zahladení do prítmia tmavej komnaty sme sledovali čo sa bude diať. Kolegyňa Eleanor pohotovo odpovedá, že vidí tmavé mapy pohybujúce sa po kamenných stenách. Ja zahladený do priestoru chvíľu ticho stojím a vnímam. Videl som zvláštnu tmu a občas som zazrel čierne škvrny na stenách. Stojíme ďalej a kolega Ascher pokračoval v magickom úkone. Potom chvíli nám vraví, aby sme vošli do priestoru, tak sme tak urobili. V miestnosti som cítil chlad smerom od kolien dolu. A slabú tiaž v oblasti srdcovej čakry. Kolegyňa Eleanor videla niečo čo sa držalo pri zemi bolo to plazivé ako malé hady, ťahavé a začínalo ju to postupne paralyzovať smerom od nôh nahor. Ascher vošiel za nami do miestnosti a pokračoval v magických úkonoch. My sme sa podľa jeho inštrukcií premiestňovali v priestore jeho priestoru jeho sveta a preciťovali sme zmeny energií. Nakoniec sme sa podľa Ascherových inštrukcií presunuli na jedno miesto kde pôsobenie bolo najsilnejšie. Ja som cítil niečo ako magnetický chlad, ktorý mi prechádzal po ruke a akoby mi priťahoval ruku. Nebolo to nepríjemné. Bolo to niečo akoby mi okolo ruky chodil magnet a staval a priťahoval k sebe chlpy. Niečo ako keď sa Vám od zimy stavajú chlpy, ale predsa to bolo iné a nemal som zimomriavky. Kolegyňa Eleanor mala oveľa dramatickejšie pocity na tomto mieste a cítila ako ju to ťahá niekam preč smerom do steny. Akoby jej dušu veľa rúk ťahalo niekam preč. Po nejakej chvíli, Ascher toto zastavil, aby sme zostali v bezpečí a nič sa nám nestalo. Potom Ascher magickým úkonom vyčistil po sebe priestor a spoločne sme odišli z tohto priestoru, z jeho sveta naspäť.
Čo sme to vlastne zažili? Vstúpili sme do priestoru Tieňov. Mali sme možnosť ich vidieť, zažiť a cítiť ich energetiku a energetiku ich sveta. Prečo vám tento príbeh píšem? Mnohí z nás majú rôzne zážitky s rôznymi bytosťami alebo udalosťami či dianiami. Otvára sa nám iný svet a s neznámym môže prísť aj strach a domýšľanie si. Pukanie parkiet či nábytku, kroky, vánky, zvuky, pocity či rôzne cítenia, ktoré predtým neboli. Niektorí sa toho môžu začať báť. Strach z niečoho nového a neznámeho. A pritom je to len svet okolo nás, ktorý tu bol vždy a len sa nám začal otvárať a začali sme ho vnímať. Nehrozí nám nebezpečie a aj tak je tu strach. Strach, ktorým si bránime ísť ďalej a blokujeme sa vo vlastnom vývine a v našej ceste smerom dopredu. Tu sme mali možnosť pocítiť aké to je sa stretnúť naozaj s niečím nebezpečným. Ascher nám okrem toho dal ukážku toho, aké je naozaj veľmi dôležité mať dokonale zvládnuté základne piliere v mágii. Dokonalé prepnutie na svoje druhé Ja, držanie emócií a myšlienok od seba, sebakontrola, silná vôľa, 100%-tná koncentrácia, práca s energiou v priestore, práca s energiou formou ochrany na seba či druhých a samozrejme vnútorná sila mága. Keby v ktorejkoľvek z týchto vecí pochybil, celé toto stretnutie mohlo dopadnúť úplne inak a už by sme tu neboli. Mnohí z nás podceňujú tieto základy a hrnieme sa dopredu, aby sme sa čo najskôr stali veľkými mágmi a dokázali to či ono. Tu je na mieste trpezlivosť, ktorá je veľmi často podceňovaná a pevná vôľa. Bez silných základov sa veľmi ľahko môže všetko zrútiť ako domček z karát a v najhoršom prípade zničí samého seba. Je lepšie naozaj dobre vedieť menej ako horšie vedieť viac.