Určené tebe II.
Slová boli kedysi i mnou povedané, slovo bolo i mnou napísané a bolo i dané do sily.
I keď chceš pozri si „Len tak“ z 15. Júla. 2009 – i nájdeš pôvodný text.
I toľko dosť odkazu týmto štýlom.
Slovo je dané ako zákon a zákon je v prvopočiatku slovom. A moje slovo sa stane zákonom, aby nastala rovnováha medzi tebou, mnou a svetom živých i mŕtvych.
Je vtom aj paralela? Je v slove rovnováha medzi mnou a svetom živých i mŕtvych všetko?
A čo nám môže ešte slovo povedať tu na tomto mieste?
Nuž nájdi si svoju odpoveď tu a v tomto.
A ak občas počuješ a či čítaš to, že sa na teba hnevám za mlčanie je to preto, že je lepšie múdre pokarhanie, ako hlúpa pochvala.
A preto ak sa bojíš priznať sa k tomu kto si, tak radšej nech ťa mrzí hovorenie než mlčanie.
Pretože vraj nie je mudrcom ten, kto má dobré a krásne reči, ale je zbabelcom ten kto mlčí — keď má prehovoriť.
A ak už rozprávaš a či píšeš, Tvoje slová by mali byť lepšie ako to Tvoje pôvodné prázdne hovorenie a mlčanie.
Pýtaš sa kto si? Pýtaš sa prečo? Pýtaš sa kým budeš?
Dobre, ale ak teraz neporozumieš môjmu odkazu, nepochopíš ani dlhé vysvetľovanie.
Hneváš sa! Ale prečo sa hneváš?
Pretože tvoj argument je slabý a stratený už skôr, ako prišiel ku môjmu sluchu a či oku?!
Tak premôž svoj vnútorný hnev a tým premôžeš aj svojho nepriateľa. Pretože ak sme obrátení tým správnym smerom, netreba ti nič viac, iba kráčať.
Je zvládnutý už tvoj hnev?
Učiň teda dobrodenie.
Ale pamätaj: dobrodenie je len vtedy dobrodením, ak je obetou. Avšak ja nie som cirkev, tak nebež k nebeskému ja som inde.
Myslíš, že si ma už chápeš? Vystačíš si už teraz stým čo vieš?
Ak nie tak čítaj ďalej moje slová.
Mýli sa ten, kto dúfa, že si vystačí aj sám. Pretože sa tým vrátil tam, odkiaľ vyšiel vo svojom vnútri na prvopočiatku, keď som práve tebe začal písať tieto slová.
Uvedomuješ si, že sme tu ostali samy?! A čo teraz?
Vrátiš sa v myšlienkach pred túto dobu, než začal plynúť čas čítaním tohto textu zo slov a spomínaš na to, čo bolo pred tým momentom a aké to bolo než nastala táto strata tvojho času?
Snívať o minulosti však znamená zmeškať terajšiu prítomnosť. Tvoju vlastnú prítomnosť.
Zamysli sa teda nad tým a spoznaj seba a svoj doterajší život ešte lepšie, pretože čím hlbšie spoznávaš svoj doterajší život, tým menej budeš veriť tomu, že smrť znamená jeho zničenie.
Á že toto už dávno vieš!
A bojíš sa smrti? Nie!? A bojíš sa umierania? Čoho sa teda bojíš? Života ako takého?
Postúp dopredu a prijmi svoj život a svoje osudové poslanie, pretože Ty nie si tu len pre tento život, ale aby sa menilo to, čo sa volá budúcnosť spätá s minulosťou.
A ak tomu tak nie je, tak potom už len musíme dúfať, že raz jedného dňa v budúcnosti sa zrodí opäť ten, kto pozdvihne to čo upadlo.
Slová v tomto texte sú na konci, ale koniec je vraj aj stále začiatkom.
Paradoxne narodenie i smrť sú stále začiatkom niečoho.
Tagy: určené tebe
4 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.