Porezala si ľavú dlaň rovnako, ako porezala moju a potom preložila jej reznú ranu cez moju a chytila moje stŕpnuté prsty s jej. Pustila nôž a obmotala roh svojho plášťa silno, okolo našich dvoch krvácajúcich rúk. ” Derfel ” – povedala jemne. ” Pokým bude tvoja ruka zjazvená, dovtedy bude aj moja. Dohodnuté ? ” Pozrel som sa do jej očí a vedel som, že toto nie je malá vec, ani žiadna detská hra ale prísaha, ktorá ma bude viazať na tomto svete a možno aj do nasledujúceho. Na chvíľu som bol zhrozený z toho všetkého, čo má prísť a potom som pritakal a dáko som dokázal prehovoriť : ” Dohodnuté” – povedal som.
” A tak dlho, ako ty budeš nosiť jazvu Derfel, ” – povedala ” tvoj život je môj a tak dlho, ako ja budem nosiť jazvu, tak môj život je tvôj. Rozumieš tomuto ? ” ” Ano ” – povedal som. Moja ruka pulzovala. ” V jeden deň, Derfel – povedala Nimue, ” ťa budem volať a keď neprídeš, tak ťa rana označí pre bohov ako falošného priateľa, zradcu a nepriateľa. ” Ano ” – povedal som.

” Nie, to nie je šťastie ! Zodvihla svoju ľavú ruku, aby som jej videl jazvu ! Keď budeš bojovať Derfel, ja budem bojovať s tebou. ”