Jeden deň zomrieme všetci. Toto je spoločné v nás všetkých, ako aj to, že sme sa jedného dňa narodili a prvý raz sa nadýchli. Sme si vedomý toho, že zomrieme ? Alebo žijeme bez rozmýšľania nad smrťou lebo sa jej bojíme ? Sme príliš moderný na kontakt so smrťou. Je to už pre nás niečo, čo je hrozné a neakceptovateľné v našej spoločnosti. Ja zomriem jeden deň, možno aj dnes. Čo ostane po mne ? Kto si ma bude pamätať ? Najbližší si ma budú pár mesiacov alebo rokov ale potom, budem len ďalší hrob s menom v cintoríne. Je to všetko pre čo som tu ? Neviem. Chcem niečo zanechať po sebe, už od malička a preto sa snažím aj dnes zanechať niečo …len čo ? Ľudia sú jediný, ktorí vedia, že zomrú na tejto planéte vedome ale žijú tak, ako keby sa nechumelilo a že budú žiť večne a potom ich smrť prekvapí. Stratili sme puto s prírodou a živlami. Je ešte nádej ? Áno je, len ju treba zhmotniť a dať do činnosti, aby spustila lavínu svetla a zachránila Zem od blížiacej sa záhuby. Kedy sa zobudíme ? Neviem. Pár sa už zobudilo, ale to je málo, príliš málo. Prečo nechápeme znamenia a súvislosti ? Prečo žijeme len pre seba a nepozeráme na druhých ? Sú to len peniaze alebo niečo ešte mocnejšie v nás ? Je nádej na zmenu ešte viditeľná ? Je ešte šanca na zmenu ? Kto nám povie ako na to, ak sa zabíjame a nepočúvame ani vlastnú matku ? Zničíme sami seba a Zem… Čo bude potom ? Načo sa snažili generácie ľudí, ak to všetko zanikne bez stopy ? Musí byť vyšší význam stvorenia Zeme a jej zničenia – Jin a Jang ?! Podľa mňa je jediná vec, ktorá je dôležitá a to je vedomosť, čo ostane v mysli a bude odnesená do zdroja bytia potom ako zomrieme a tam bude existovať Zem naďalej, len možno, aspoň verím, že bez zničenia aj tam, lebo ak aj tam sa podarí ešte raz zničiť Zem, tak význam tohto celého je „bytie“ prežívanie, skúsenie, videnie a učenie sa. Život je tajomný a nádherný ! Tu nie je otázka že, čo po smrti, ale čo pred ňou ! Smútok nad opustením života je obrovský, nechať tu prírodu, živočíchy a všetko naokolo je neznesiteľné ale nevyhnutné. Je to súčasť bitia len nie každý si to uvedomí. Narodíme sa do kolobehu života a tak isto z neho odídeme. Je reinkarnácia a existujú čakry ? Existuje to všetko, čo hovoria že existuje ? Každý to berie za samozrejmosť, ak tomu verí alebo tomu neverí a neberie to za samozrejmosť alebo je v pomykove a neverí ničomu. Kde je pravda ? Čo je pravda ? Sme si istý, že vieme odpoveď ? Pridáme sa k tomu, čo je nám blízke ale nenasledujeme vlastnú pravdu, vlastné presvedčenie. Nespytujeme sa len ideme…Čo je za horizontom v diaľke ? Materiálne telo poskytuje toľko možností a stavia milión prekážok, ako nerobiť to čo by sme chceli v hĺbke duši. Neviem žiť život bez cieľa a bez významu…Načo si pestujeme telo, ak je duch zviazaný ?