Niekedy si pripadám ako celoživotný zberač pocitov. Že iné tu ani nemám „na práci“, len poznať a spoznať každý pocit. Možno niektorý precítiť, možno do niektorého sa vcítiť… , niektorý si radšej nevšímať…

Doteraz som tejto téme nevenovala veľkú pozornosť, brala som to skôr ako súčasť života, že všetkým musím prejsť.
Hovorí sa, že myšlienka je ako raketa a emócia je palivo.
Myslím si, že sú v podstate dve základné emócie, láska a strach. Samozrejme, že pocity, city či emócie majú nespočetné množstvo odtieňov a nuansí.
Celý život vnímam, porovnávam,… toto je vhodné, toto nevhodné, zlé a dobré,…toto sa mi páčilo, toto nepáčilo, táto skúsenosť bola vhodná, táto na figu… túto už nechcem zažiť, toto by som si rada zopakovala a toto ešte nepoznám.
Čokoľvek si pomyslím, poviem (je jedno či potichu, či nahlas), počujem, vnímam, vo mne vyvolá nejaký pocit. Je to celý archív pocitov.
Veľmi skvelý pocit som mala pri výuke na cintoríne. Prechádzali sme medzi hrobmi a ja som cítila ako keby som kráčala vo vode, išlo sa ťažšie, „voda“ bola dosť „hustá“.
Preto si myslím, že pocity sú v prvom rade ovplyvnené naším „naladením“. To správne naladenie potom prinesie nevídané možnosti zase iných, nových pocitov.
Myslím si, že pocity nie sú ani dobré, ani zlé. Ich pravým zmyslom je jednoducho len nám ukazovať v akom stave sa v danej chvíli nachádzame, a teda čo si zhmotňujeme, priťahujeme. Pocity sú momentálny stav nášho vnútra a zároveň aj ukazovateľom, do akej miery sú naplnené naše potreby.
Čo s touto kopou pocitov, emócií na konci života urobím?
Učím sa vizualizácii. Cielené využívanie myšlienok na dosiahnutie akéhokoľvek cieľa. Pri Reiki a iných terapiách to používam. Teda vo chvíli, keď si predstavujem určitú vec, sa frekvenčne naladím tak, ako keby som danú vec už mala. Spočiatku sa mi stalo, že prišiel neúspech. Prečo? To som pochopila až tu na výuke, že tešiť sa a mať bežný strach nie sú najvhodnejšie pocity, emócie pri práci. Napísala som bežný preto, lebo ten intuitívny je veľmi potrebný. No a zase nový pocit. Pocit, ktorý ma posúva ďalej do nepoznaného a odkrýva nové.
Nie je vždy jednoduché zachovať neutralitu. Všetky pocity, emócie závisia od toho, ako sa cítim. Každé rozhodnutie robím na základe toho, ako sa cítim. To, ako sa cítim je reakciou na to, čo si myslím. Jedinou motivačnou silou v živote sú moje pocity.
To, ako sa cítim ukazuje aké sú moje vibrácie (akú energiu vyžarujem). Každá emócia, pocit má svoju vibráciu. To, čo považujem za emócie, je zážitok energie pohybujúcej sa v tele. Emocionálna energia je sama o sebe neutrálna. Je to iba pocit v tele, ale reakcia nášho vnútra je to, čo určuje či je konkrétna emócia pozitívna, či negatívna. Pocit je to, čo označujem ako hnev, radosť, strach… Je to moja interpretácia na emočnú energiu, čo jej dáva zmysel a polaritu. Ako pri Reiki. Emócie slúžia ako nosné vlny pre celé spektrum pocitov.
No a tu si uvedomujem potrebu tieto city, pocity a emócie vedieť spracovať. Kto neovláda svoje emócie, tak emócie budú ovládať jeho. Stará známa veta. Teda vnútorná harmónia nadovšetko.
A zase veľmi zaujímavé je vedieť si zvolený pocit pri práci s magickými vrecúškami navodiť.
Ale o tom je tu na blogoch písané veľmi podrobne a presne.
Ak som Vás aspoň trochu zaujala, mám z toho príjemný pocit…