Tento príbeh je mojim postrehom o tom ako som sám seba prijal po dlhých rokoch.

Tí, ktorí ma poznáte viete, že v našom spoločenstve som už nejaký ten piatok a čo to som už zažil. Veľakrát som viedol boj sám so sebou, na jednej strane ma mágia lákala, páčila sa mi a tak som sa učil, skúšal, pracoval niekedy s úspechom, mnohokrát bezúspešne avšak stále som mal v sebe akýsi blok a nebol som schopný prijať svoju vlastnú identitu a prijať sám seba a toho kto som a čo som až na jeden januárový večer. Bol to klasický pracovný deň s problémami, starosťami atď. veď to poznáte. Prišiel večer a ja som si skúšal nejaké veci, niečo som programoval, pracoval. Po skončení práce som dostal zvláštny dovtedy nepoznaný pocit, pocit, že som pripravený. Žial neviem Vám presne opísať ten pocit. Bola už hlboká noc, vyšiel som na balkón, na oblohe boli mraky a poletoval miestami sneh. Začal som pracovať sám so sebou, preciťovať svoje vnútro, svoje ja. Po chvíli som cítil zvláštny nával energie silnej dovtedy nepoznanej. Pozrel som sa na oblohu a v mrakoch nad mojím balkónom bola diera do mrakov a žiarili hviezdy. V tej chvíli som sa vnútorne prijal a prijal som sám seba a uvedomil som si kto som, čo som. Pocity, ktoré prechádzali skrz mňa boli zvláštne ale cítil som pokoj a zmier. Od tej chvíli som si istý jednou vecou – teraz som na začiatku svojej cesty, ktorá bude dlhá.
Nebudem Vám klamať odvtedy sa mi veľmi veľa vecí pokazilo, skomplikovalo, ale práve vďaka tomu niektoré veci zvládam lepšie a ľahšie sa s nimi dokážem vyrovnať. Som zvedavý kam ma to celé povedie.
Týmto ďakujem za trpezlivosť mojím kolegom, ktorý to už vo mne videli dávnejšie a čakali, kým dospejem do tohto štádia ja sám.
Pre tých, ktorých toto poznanie ešte len čaká by som rád poradil jednu vec: nebráňte sa, nesnažte sa to nasilu potláčať, ale na druhej strane sa nesnažte ani tlačiť na veci, oni prídu, keď budete pripravený.