19
Jul

Na začiatku bola tma

   Odoslal Stratus a zaradil do Ezoterika, Mágia, Výuka

Ako skupina troch začínajúcich sme vkročili do sveta mágie. Niektorí v tichu, niektorí s buchotom. Raz som niekde čítal alebo počul, že na začiatku je dobré začať otázkami. Veľa píšeme a čítame o mágii. Niektorí ju dokonca už aj praktizujú.

Čo to teda tá mágia je a kde všade ju môžeme stretnúť?

Priznám sa, že na prvú otázku dostávam od každého rôzne odpovede. Je to na základe stupňa poznania alebo má mágia toľko odtieňov a podôb? Pre niekoho je mágia ovládanie živlov, alebo prírodných síl, astrálne cestovanie, veštenie, programovanie a práca s paralelnými svetmi… Počul som aj odpovede, že je to cesta a zmysel života, to najkrajšie a najvýznamnejšie prečo som tu, ale aj cesta k smrti, každodenné utrpenie, pochopenie ducha a nájdenie cesty domov. Pre niekoho je to obnovenie toho, čo tu bolo kedysi a pre iných sila, moc a vládnutie iným. Raz môže mať mágia podobu pokory, inokedy pýchy. Nebudem klamať, keď priznám, že sám nemám jasnú a ucelenú odpoveď… a dúfam, že čoskoro mať ani nebudem – mám taký pocit, že je dobré mať pod týmto slovom skrytých mnoho podôb a variácií pretože keď si už myslím, že poznám pravdu, vždy príde nemilé prekvapenie v zmysle toho, že je to ináč…

Poďme sa teraz v kľude a pokoji preniesť na otázku druhú. Kde môžeme túto teraz už jasne zadefinovanú mágiu stretnúť? Niekedy ju vidíme aj tam kde nie je a tiež je nepríjemné, keď ona stretne nás a nepripravených. Ako začiatočníci sme sa s ňou stretli v lese, v podzemí, v jaskyniach, atď. ale mágia nemusí byť viditeľná len na špeciálnych miestach – pokúsim sa tu priblížiť, ako sa dajú základy mágie prakticky prebrať napríklad aj na takej hotelovej izbe.

Predstavte si troch začínajúcich mágov a jedného učiteľa. Začína sa tým, že majster ukazuje svojim žiakom, ako sa správne prepína. Prepínať programy v telke už vieme, ale máme problém s prepnutím do svojho druhého JA. Doteraz sme sa divili, čo sa to vôbec po nás chce. Prepnúť do čoho – do koho? Neprepne mi z toho? Kto je ten druhý? Má to mať nejakú formu? Nemám sa toho báť, čo keď sa mi to vymkne spod kontroly? Nezničí to moje ja, ktoré už poznám ako svoje ja? A čo vlastne je „ja“ a „JA“? Veľa otázok, veľa premýšľania, veľa zlyhaní a veľa sklamaní. A pritom je to také jednoduché! (že vraj). Ascher nám vysvetlil, že je dôležité uvoľniť najskôr telo a myšlienky, potom sme pripravení. Učil nás, že prepnutie vyžaduje vyprázdnenie každodenných myšlienok a problémov, odosobnenie sa od emócií a od vlastného ega a potom to ide. Každý máme v tomto rovnaký cieľ ale iný prístup a úroveň. Niekomu to ešte netrvá, inému to trvá dlhšie, iní to dokážu lusknutím prstov.

Ďalej nás Ascher učil preciťovanie energií. V jednej časti izby bola mávnutím ruky zhustená živá energia, mŕtva, prešli sme si preciťovanie impregnovania miestnosti alebo presunu celého bloku energií v priestore, vytvorenie umelého paralelného priestoru. Všetko samozrejme robil Ascher, my sme len vnímali, preciťovali a hovorili, kto, čo cíti alebo necíti.

Ďalej sme pokračovali s programovaním. Keďže objektovo-orientované programovanie máme niektorí za sebou prechádzame na programovanie menej sofistikované alebo?… Sú ľudia, čo dokážu robiť viac vecí naraz – kráčať, dýchať a pritom žuť žuvačku. Sú aj iní čo dokážu napríklad viesť rozhovor a zároveň pri tom nepozorovane naprogramovať predmet. Taký Ascher si v takejto situácii vystačil aj s obyčajnou kefou na čistenie topánok (myslím to programovanie, nie rozhovor). Nám sa ešte nepodarilo zistiť presný program, ale pomaly aspoň zisťujeme, či tam niečo je alebo nie. Ukázal nám, čo ešte musíme zvládnuť a aj keď sme niekedy (alebo aj častejšie) ako mulice, sme mu za to vďační a hlavne za jeho trpezlivosť. Učíme sa pochopiť seba aj druhých, učíme sa učiť a učíme sa odučiť naučené aby sme mohli s kľudom zomrieť v pocite, že sme sa predsa niečo naučili.

Tagy:

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, Júl 19th, 2012 o 11:58 a je zaradený pod Ezoterika, Mágia, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

14 komentárov

 1 

Dobre chápem, ale vzniklo viac otázok ako odpovedí. Teda odpoveď nie je ani jedna, to je možno dobre.
Máš pravdu, že aj v tom je pekné hľadať a dúfať, ako len pevne si zúfať. 🙂
Ak niekedy nájdeš odpoveď na nejakú otázku napíš ju sem. Možno to niekomu z nás pomôže tiež pochopiť ako ďalej.

Júl 19th, 2012 at 12:24
 2 

A tak sa pridám a odpoviem ako prežívam tieto otázky ja sám. Nuž ťažká je cesta seba hľadania a nachádzania sa v tomto živote na prahu smrti a v jeho reálnych paralelách bytia. Mnoho krát sú to sklamania z vlastného poznania hĺbok svojej omylov a ich následného poučenie vo forme neustáleho prekonávania sa svojich emócií ako píšeš, a hlavne svojho vlastného Ega v zámene za klamlivý obraz v zrkadle. Držím Vám všetkým trom palce. Prajem veľa trpezlivosti a otvorenej mysli schopnej prijímať rozmanitosť rôznorodosti farieb života, ktorý žijeme vo fyzickom živote na tomto svete a tejto planéte.

Júl 20th, 2012 at 18:51
 3 

Vnem :
mágia je nádherný pojem, ktorý je ťažko popísateľný tak, aby bola pochopená 🙂 ... každý človek je svojou podstatou "mág". V každom okamihu života používame mágiu, i keď väščina nevedome ( zovšeobecnenie) : wink : - slabiky, slová, myšlienky, úmysel ... a sebanáboj ... vytvárame " nevedome – vedome " druh mantier a do nich vkladáme objektovo orientovaný program. 😉
Avšak pri magickej introspekcii je to už ako to vnímam, sebaUMENIE v plnom význame slova 😉 ...

Júl 24th, 2012 at 12:33
 4 

Dúfam, že otázok budem mať vždy mnoho - dúfam však, že nebudú stále tie isté. Aj keď učenie má jedno krásne čaro - niekedy sa vraciame znovu k tým istým otázkam a mnohokrát zistíme, že máme iné odpovede. Nemyslím správne alebo nesprávne ale s odstupom času začíname ten istý text alebo časť toho, čo sa dialo v praxi, vnímať ináč. Ak je to poznanie, ktoré nás sprevádza na našich cestách, je to správne, ak je to strach z poznania pravdy alebo skreslenie zapríčinené emóciami alebo egom, ako píšeš Amon, začína problém alebo minimálne sa cesta komplikuje. Ak budem mať jasné odpovede, rád ich sem zverejním, ale to si asi ešte dlho počkáme, ak teda vôbec...

Možno ešte jedna otázočka do pléna: je pre vás mágia viac cesta alebo cieľ?

Júl 24th, 2012 at 21:37
 5 

Stratus, a aký je podľa Teba rozdiel medzi tou cestou a cieľom? Ako to Ty vnímaš? Nie je náhodou cesta aj cieľ jedno? A je vôbec nejaká cesta a nejaký cieľ? Možno že sme len my (myslím všetkých).
Dúfam, že Ti nevadí, že som na otázku odpovedal otázkami :).

Júl 25th, 2012 at 09:39
 6 

Každý deň sa rozhodujeme, či sa postavíme na stranu skutočného JA alebo za falošnú masku. Každý deň stojíme pri tejto bráne a rozhodujeme sa, či opustíme staré známe svety a prejdeme, aby sme mohli objaviť svety nové. Brána avšak tiež predstavuje proces voľby, v ktorom sa rozhodujeme medzi našou skutočnosťou, či … ? ... Táto voľba má 3 aspekty, ktoré umožňujú :
1)vytvárať nové skutočnosti, 2) držať sa prítomnej skutočnosti 3) pustiť sa, a tým sa oslobodiť od skutočností, ktoré nám už nemajú čo dať. 😉

Júl 25th, 2012 at 14:09
 7 

Fenix - posledne tvoje otazky mozu byt aj odpovede - ak ale definujeme ciel tym - kde - sa chceme dostat a cestu - ako - mozu byt rozdielne, ale v jednom bode sa snad spoja 🙂 (tu je otazka, ci magia nie je potomskor tou cestou?)

Ked chcem vsak dostat odpoved / potvrdenie spravnosti vyberu mojho ciela, zrejme musim pockat az do momentu "po smrti" alebo si tych smrti musim prejst zopar.

Ak mam nejakym zazrakom jasny ciel, nesiem si sice bremeno ale podla toho sa mi formuje cesta. Ak viem "len" cestu - idem za niecim co len tusim, ale verim, ze idem spravnym
smerom. Ak nemam ani ciel ani cestu - som vlastne stastna bytost...otazne je dokedy...

Ked uz mame tak radi otazky 🙂 - co ak je
mozne dostat sa vsetkymi troma sposobmi do jedneho ciela? 🙂

Júl 26th, 2012 at 06:33
 8 

Vŕŕŕŕ.
Cieľ je cesta a cesta je cieľ.
Smrť je prechod do inej etapy cieľa a cesty.

Júl 26th, 2012 at 11:19
 9 

Cieľom je predsa naša cesta a to je ten cieľ. Každý z nás má svoju cestu, svoj cieľ. Záver (cieľ) nie je dôležitý, priebeh cesty je dôležitý, pretože práve počas tej cesty sa učíme a možno všetko podstatné pochopíme a teda to je ten cieľ - pochopiť, takže samotný priebeh cesty je dôležitý k vytúženému cieľu.

Júl 26th, 2012 at 16:50
 10 

Nedávno som čítala jeden rozhovor so športovou psychologičkou - o cieľoch na blížiacej sa olympiade - veľmi sa mi páčil jej postoj. Keď sa jej opýtali, či očakáva alebo teda či jej cieľom, aby jej zverenci doniesli medaily, tak na to odpovedala, že jej cieľom nie je aby jej zverenci mali medaily - nechce ich dostať pod tlak, ktorý v takýchto prípadoch vzniká. Ona bude úplne spokojná, keď každý z nich dokáže PREKONAŤ SÁM SEBA, práve vďaka tej ceste, ktorú doteraz prešli.

Júl 26th, 2012 at 18:33
 11 

Mágia je ako vrcholový šport,stále je čo zlepšovat.Devizou Vás troch je že ste mladý a ambiciozny,všetko je vo vašich rukách,techniky nie su až také zložite,ale treba ich kvalitne zvládnut , hlavne seba sameho,za všetkým je poctivá drina...

Júl 26th, 2012 at 20:11
 12 

Dovolím si napísať mne vlastné resumé z vypovedaného či nevypovedaného 😉 :
Cesta je rozhodnutie v etapách žitia, až po naplnenie či nenaplnenie čiastkového cieľa vyplývajúceho z rozhodnutia , potom zasa nastupuje cesta .. zasa čiastkový cieľ ... až dovtedy, pokiaľ neodvrhneme telo a staneme sa iba energiou ... a opäť ... až po „ regio aetherea - nec etiam creatum fuit.
„Kámen“ nemá žádný počátek, ale od věčnosti má své „primum Ens“ a bez konce bude existovat na věky. – Micheáš 5.2, dielo Aurora consurgens, spis Aquarium sapientum.
Takže Vám chcem poďakovať, že som sa mohla pri Vás podučiť a rozlúčim sa úryvkom od Osho, z knihy Hořčičné semínko :
Doprostřed světa jsem se postavil a zjevil se jim v těle. Shledal jsem je všechny opilými. Jediného žíznivého nenaleznul jsem.
A duše má se zarmoutila pro děti lidské, neb slepé jsou v srdcích svých a nevidí, že prázdne prišli na svět a prázdne snaží se jej opět opustit.
Nyní však jsou opilé.
Až zbaví se vína svého
pak učiní pokání.
Je zázrak, jestliže duše dala vzniknout tělu,
Jestliže však tělo dalo vzniknou duši,
Je to zázrak zázrakú.
Já však žasnu, kterak toto veliké bohatsví v takové bídě našlo si domov.

🙂

Júl 26th, 2012 at 21:29
 13 

Stratus, tento príspevok si veľmi pekne ozvláštnil otázkami, na kt. v rôznym časoch nášho bytia máme rôzne odpovede.
V prvom momente, keď som sa zamyslela nad tým, či je pre mňa mágia viac cesta alebo cieľ, bez váhania som odpovedala, že cesta je pre mňa zároveň cieľom.
Avšak potom som začala uvažovať, prečo som o tom tak presvedčená. Odpovede od viacerých boli podobné, z niektorých som miestami mala pocit (možno mylný), že iné odpovede ani nie sú prípustné. Naše názory by sa mali formovať na základe nášho poznania. A tak je vlastne to, že cesta je cieľ moje poznanie, alebo je to len zakorenená myšlienka, kt. som si osvojila na základe počutého či čítaného ?
Nuž, momentálne svoj predošlý názor , že cesta je jednoducho cieľ a basta, nemôžem a ani nechcem takto "zaškatuľkovať". Alebo je to fakt, kt. len neviem prijať ? Poznanie iných, skúsených. Možno.. .
No možno je to aj preto, že som niekde na začiatku a snažím sa zatiaľ len kráčať s otvorenou mysľou a byť tam, kde cítim, že byť mám.
Len toľko z môjho uhla pohľadu.

Júl 26th, 2012 at 23:49
 14 

Vidim, ze toto leto som par veci zmeskal, ako napriklad tuto diskusiu. Na druhej strane som vsak nieco ine ziskal.

Je to podobne ako s mnohymi otazkami a odpovedami. Je podstatnejsia odpoved, alebo to, ze sa vo mne zrodila spravna otazka?

Raz mi niekto odpovedal na jednu z mojich otazok a az dlho po tom, som zistil, ze tu istu otazku polozilo predomnou uz mnozstvo inych a dostali inu odpoved.
O hodne dlhsiu dobu som vsak konecne zistil preco.
Kazdy z nas potrebolval inu odpoved, lebo prave ta bola pre neho spravna.

Tak ako kazdy z nas zije iny zivotny pribeh,
hoci sa dostavame do podobnych situacii,
ktore vyvolaju podobne, ak nie rovnake otazky,
pre kazdeho z nas je pokracovanie tohoto zivotneho pribehu ine,
tak, ako bola ina cesta k tej otazke.

Preto som si isty, ze odpovede na otazky nie su mozno tak podstatne, ako cesta, ktora nas k nim priviedla a ktora nas z toho (gordickeho) uzla posunie dalej.

Ak dokazeme polozit spravnu otazku, odpoved je z velkej casti uz v nas.
Len ju vacsinou nevidime.

Vdaka patri hlavne tym, ktory takymito uzlami uz presli,
poznaju mnohe z ciest a
vedia nas postrcit spravnym smerom
v spravny cas.

Raz bude na nas aby sme ich zastupili ked tu nebudu....

Október 6th, 2012 at 21:17

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.