15
Apr

Smrť pre vlasť

   Odoslal Saturn a zaradil do Postrehy, Príbehy

V jedenástom storočí pred Kristom panoval v Aténach, najslávnejšom meste Grécka, kráľ Kodrus. Vtedy prišli nepriatelia s veľkou mocou až pred mesto a začali ho dobýjať. Kráľ Kodrus poslal poslov do posvätného mesta Delf spýtať sa veštcov, čo by mal urobiť pre zachránenie vlasti. Bolo mu odpovedané, že vojna skončí sa šťastne pre Aténčanov, keď kráľ padne rukou nepriateľskou. Veštba táto rozniesla sa nie len v Aténach, ale i v tábore nepriateľskom. Preto vydal vodca vojska nepriateľského prísny rozkaz, aby sa nikto ani nedotkol kráľa aténskeho. Dozvediac sa o tom kráľ Kodrus, sobliekol kráľovské rúcho, vzal na seba jednoduché šaty a odobral sa do nepriateľského tábora. Tu sa oboril na jedného vojaka a nahneval ho tak, že vojak zabil neznámeho cudzinca. Keď potom chceli odniesť zabitého človeka, poznali v ňom kráľa podľa kráľovských odznakov, ukrytých pod jednoduchým oblekom.
Majúc na mysli proroctvo delfské, nepustili sa už do boja s Aténčanmi, ale opustiac tábor, odišli zo zeme aténskej.
Tak zachránil šľachetný kráľ Kodrus svoju vlasť od nebezpečného nepriateľa a od ďalších záhub vojny.

Tagy:

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, Apríl 15th, 2014 o 11:23 a je zaradený pod Postrehy, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

5 komentárov

 1 

Mnohokrát sa snažíme vyhnúť niektorým scenárom života a smrti, zabúdame však, že my nemusíme byť najvyšší v tomto rozhodovaní. Neuvedomujeme si pritom "vyššie ciele" alebo sieť osudov, ktoré idú podľa vôle toho silnejšieho. Amen

Apríl 16th, 2014 at 10:50
 2 

Veľakrát nemôžeme urobiť viac, než konať najlepšie ako vieme na základe svojho vnútorného presvedčenia a informácií, ktoré momentálne máme k dispozícii. Síce si neskôr možno budeme hovoriť, že sme mali konať inak, ale kým nevidíme celý kontext, je to vždy len hra na slepú babu.

Niekedy je najsprávnejšie konať práve podľa svojho vnútorného presvedčenia aj vtedy, keď nám to z momentálneho uhla pohľadu nedáva zmysel, ale nejako podvedome vieme, že zo širšieho kontextu je práve toto správne.

Apríl 16th, 2014 at 13:54
 3 

Vskutku príbeh nadčasový. Zamyslel som sa nad ním niekoľko krát a z rôznych uhlov pohľadu.
Vidím bytosti ľudského druhu a zamýšľam sa. (Ticho tam - občas sa naozaj i zamýšľam – hlavne nad tebou)
Pozerám sa na ľudí a porovnávam ich.
Kto je ochotný, pre národ urobiť takýto skutok?
Kto je pri iného ochotný urobiť niečo?
Kto je ochotný urobiť a čo a koľko pre spoločenstvo?
Kto si vôbec povšimne vedľa seba toho druhého a je ochotný preňho niečo urobiť?
A veľa, veľa otázok a k tomu priradených tvári a skutkov.
Pozitívnych i negatívnych.

Zrejme to proste Tara vystihla v druhom odseku najlepšie.

Pretože v skutku nikdy ani my sami nevieme, akoby by sme snáď konali my, na jeho mieste a nevieme ani to, ako budeme konať zajtra v niečom inom.
V tom, čo prinesie život, i bez proroctva.

Apríl 16th, 2014 at 17:39
 4 

Zaujímavý príbeh.
Kto vie čo chcel autor skutočne vyjadriť, respektíve na čo chcel poukázať.

Apríl 19th, 2014 at 15:03
 5 

@ Luis: Mám pocit, že žijeme v dobe, keď sa už "veľké činy" nerobia. Nejako sa to nenosí, každý sa spolieha na toho druhého, resp. na kolektív, resp. na všetkých ostatných.
Lebo veď prečo by som mal práve ja robiť niečo viac než ostatní, viac než je nevyhnutné...?

Apríl 22nd, 2014 at 15:59

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.