Za chyby sa platí …
Cítila som pokoj v sebe a ten nenarušila ani myšlienka, že z tohto sveta odchádzam- zomieram.
Všade bolo ticho, cítila som vôňu kadidla a trávy a vnútorný pokoj, ktorý neviem slovami opísať.
Vnímala som energiu, ktorá sa ku mne blížila kdesi vnútri som vedela, že chce môj život. Vždy som si myslela, že, keď sa dostanem do tohto bodu bude ťažké sa rozlúčiť s mojimi deťmi, mužom a aj psíkom. Ale ten pokoj bol doslova hypnotizujúc i a ja som vnímala iba svoje vnútro. Videla som samú seba, svoje pravé Ja, videla som seba ako bytosť bez fyzického tela. Energia, ktorá si prišla po mňa bola čoraz bližšie, kdesi v diaľke zaštekal pes, prerušil to moje odovzdané umieranie. Prišla nová myšlienka, kde som urobila chybu?
Vrátim sa na začiatok, išla som na cintorín bez nejakého zámeru, proste som chcela len tak pozorovať. Už pri vstupe som nepočúvala svoju intuíciu a dokonca ani odpoveď, že dnes nie je vhodný deň, aby som tam chodila. Vstúpila som dnu, išla som na svoje miesto usalašila sa na zemi a znovu mi v hlave znelo chod preč! Ale ja nie, veď aspoň uvidím prečo ma tu nechcú. Neviem, čo som čakala, že uvidím, ale určite som nečakala to, čo prišlo potom.
Prepáčte niektoré vnemy ťažko pomenovať slovami.
Ležala som vedľa hrobu a postupne som si uvedomila, že sa zmenila energia a kruh, v ktorom som bola myslím kruh z hrobov sa akoby oddelil od zvyšku priestoru a mne sa začalo veľmi ťažko dýchať, vzduch bol taký hustý ako hmla. Vedela som, že je zle, ale nevedela som sa ani posadiť. Rukou som hľadala v ruksaku telefón a spomenula som si, že som ho nechala v aute, aby ma neotravoval.
Snažila som sa odplaziť, myslím doslova odplaziť, nešlo to. Skúšala som všetko, čo viem, nič nezabralo, a tak som to proste vzdala a zostala ležať. Cítila som celou svojou bytosťou, že som zašla ďaleko, čo ma pravdepodobne bude stáť psychické zdravie, dokonca možno život. A potom prišiel ten pokoj a mier, o ktorom som písala na začiatku.
Takže toľko môj zážitok, o ktorý som sa nie celkom chcela s vami podeliť. Ale… aj toto je súčasť mojej výučby. Zlyhania, chyby patria k tomu a navyše mágia nie je hranie sa na niečo o čom máme len nejakú nejasnú predstavu. Občas je síce dobré ísť za čiaru, ale potom treba rátať s následkami. A ja neviem či som si doteraz naozaj reálne dokázala tie následky uvedomiť.
Ako som sa z tej situácie dostala? Keď už som si naozaj myslela, že zomriem, zrazu sa do kruhu začali zlietať vrany. Čo ma prebralo z tej odovzdanosti a podarilo sa mi vyplaziť sa z toho kruhu, ktorý sa za mnou okamžite zavrel.
11 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.