4
Sep

Za chyby sa platí …

   Odoslal sara a zaradil do Ezoterika, Mágia, Výuka

Cítila som pokoj v sebe a ten nenarušila ani myšlienka, že z tohto sveta odchádzam- zomieram.
Všade bolo ticho, cítila som vôňu kadidla a trávy a vnútorný pokoj, ktorý neviem slovami opísať.
Vnímala som energiu, ktorá sa ku mne blížila kdesi vnútri som vedela, že chce môj život. Vždy som si myslela, že, keď sa dostanem do tohto bodu bude ťažké sa rozlúčiť s mojimi deťmi, mužom a aj psíkom. Ale ten pokoj bol doslova hypnotizujúc i a ja som vnímala iba svoje vnútro. Videla som samú seba, svoje pravé Ja, videla som seba ako bytosť bez fyzického tela. Energia, ktorá si prišla po mňa bola čoraz bližšie, kdesi v diaľke zaštekal pes, prerušil to moje odovzdané umieranie. Prišla nová myšlienka, kde som urobila chybu?

Vrátim sa na začiatok, išla som na cintorín bez nejakého zámeru, proste som chcela len tak pozorovať. Už pri vstupe som nepočúvala svoju intuíciu a dokonca ani odpoveď, že dnes nie je vhodný deň, aby som tam chodila. Vstúpila som dnu, išla som na svoje miesto usalašila sa na zemi a znovu mi v hlave znelo chod preč! Ale ja nie, veď aspoň uvidím prečo ma tu nechcú. Neviem, čo som čakala, že uvidím, ale určite som nečakala to, čo prišlo potom.
Prepáčte niektoré vnemy ťažko pomenovať slovami.

Ležala som vedľa hrobu a postupne som si uvedomila, že sa zmenila energia a kruh, v ktorom som bola myslím kruh z hrobov sa akoby oddelil od zvyšku priestoru a mne sa začalo veľmi ťažko dýchať, vzduch bol taký hustý ako hmla. Vedela som, že je zle, ale nevedela som sa ani posadiť. Rukou som hľadala v ruksaku telefón a spomenula som si, že som ho nechala v aute, aby ma neotravoval.
Snažila som sa odplaziť, myslím doslova odplaziť, nešlo to. Skúšala som všetko, čo viem, nič nezabralo, a tak som to proste vzdala a zostala ležať. Cítila som celou svojou bytosťou, že som zašla ďaleko, čo ma pravdepodobne bude stáť psychické zdravie, dokonca možno život. A potom prišiel ten pokoj a mier, o ktorom som písala na začiatku.

Takže toľko môj zážitok, o ktorý som sa nie celkom chcela s vami podeliť. Ale… aj toto je súčasť mojej výučby. Zlyhania, chyby patria k tomu a navyše mágia nie je hranie sa na niečo o čom máme len nejakú nejasnú predstavu. Občas je síce dobré ísť za čiaru, ale potom treba rátať s následkami. A ja neviem či som si doteraz naozaj reálne dokázala tie následky uvedomiť.

Ako som sa z tej situácie dostala? Keď už som si naozaj myslela, že zomriem, zrazu sa do kruhu začali zlietať vrany. Čo ma prebralo z tej odovzdanosti a podarilo sa mi vyplaziť sa z toho kruhu, ktorý sa za mnou okamžite zavrel.

Tento príspevok bol odoslaný v Tuesday, September 4th, 2018 o 17:49 a je zaradený pod Ezoterika, Mágia, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

11 komentárov

 1 

Kolegyňa Majsterka Sára, môžeš prezradiť, kedy sa Ti toto prihodilo..?

Vrany (aj havrany) sú inak zaujímavé tvory, u Indiánov ich považujú za nositeľov omenov (správ/znakov), pričom omen nemusí byť nutne zlý. To len vďaka rovnomennému filmu má človek tendenciu pripisovať tomuto slovu niečo apriori temné a zlé. Ako svojho času u mňa slovo kliatba mala takýto buket. 🙂

Aj keď to človeka zvádza, nejdem špekulovať ako a prečo ich prílet pofungoval, lebo teda fantazírovať by sa dalo riadne, to nie, že nie.

Hlavne som však to chcel napísať, že chápem ten moment, že ak prichádza energia smrti veľmi blízko, má sedatívne účinky a opantáva tak, až je úplne slastné sa jej odovzdať a odzbrojuje nás, aby sme s ňou (zbytočne) nebojovali. Pri mojej nedávnej skúsenosti som ani nebol pri nej blízko a ako sa človek tomu pokoju dokázal odovzdať a rád by ostal len tak ležať a cítiť sa fest moc príjemne. :-S

Budem vždy pamätať na túto základnú vec - odvážne rozhodnutia nesú so sebou aj patričné následky. Lebo akože, aj mne imponuje ísť z rýdzo vzdelávacích dôvodov sem-tam za čiaru, aaaale na mojom stupni nie som schopný dostatočne dobre posúdiť bezpečnú hranicu prekročenia čiary. :-S Tiež však úplne sa vyhýbať problémom by nebolo ono, bo človek nemá s čím porovnať a spoznať, keď je zle-nedobre a potom ho to môže prekvapiť úplne fatálne..

V každom prípade, je megasuper, že tie vrany prileteli! 🙂

September 4th, 2018 at 19:11
 2 

Vďaka vrany! Súhlasím s kolegom Regulusom,že blízkosť smrti má účinok že sa človek vzdáva,ostáva pasívne čakať na koniec.Potom príde Nejaký popud, napríklad vrany a človek zabojuje.Prežil som niečo podobné,ale nebola v tom mágia,ale jedovatý plyn.

September 4th, 2018 at 19:29
 3 

Ahoj Sara
Pekne napísané. BOZP je síce potrebné, no som rád, že si nepočúvala svoju
intuíciu. Vďaka tomu prišlo pochopenie. Posúvaš sa ďalej. Každý krok na
tejto ceste vždy bude mať následky. Pozitívne aj negatívne. No každý
následok je aj možnosť pochopiť a posunúť sa ďalej. Asi prvý krát za
túto chybu nedostaneš odo mňa patričný negatívny koment. Ba naopak, som
rád, že prekonávaš svoje vlastné hranice.

September 5th, 2018 at 07:45
 4 

Sára, každý máme nárok na chyby. Na chybách som sa učil a aj učím. Koľko som len zažil pádov než sa dostavil úspech. A ani teraz sa mi pády a nezdary nevyhýbajú. Ale aj ja sa tým neustále učím. Preto tvoj príspevok hodnotím veľmi kladne. A som rád, že si sa oňho podelila.
Na dôvažok si dovolím k tomu pridať krátky výsek z jedného príbehu. Je to o tom, ako sa rozhodujeme a, ako si možno vyberáme nesprávny smer našej cesty medzi životom a smrťou.

Krátky úryvok z príbehu - Stretnutie majstra zo žiakom

Jazdec padol na dno priepasti, ale kôň zostal hore. V poslednej chvíli zastal a jazdec spadol z jeho chrbta cez hlavu dole na dno.

“Poď Ašarat pozrieme sa dole.”

Na dne priepasti sa jazdec zviechal zo zeme. Z dvoch strán k nemu prichádzali dve postavy. Jedna mladá a krásna na koni a druhá stará, zhrbená vekmi, opierajúca sa o paličku.

“Ašarat , ako by si sa rozhodol ty?“

„Ja? Išiel by som ku starene. A on čo spraví? Ešte stále váha.”

Rozhodol sa!
Podišiel ku mladej, naskočil na koňa a spolu odcválali preč.
O malú chvíľu išli okolo ďalší jazdci, čo hľadali toho, ktorý spadol na dno priepasti. Podišli ku priepasti a vtedy uvideli kamaráta ležať na dne mŕtveho.

"Tak a je to jasné. Vybral si. Tá starena je matka života a tá mladá? Nuž Smrť! To bola jedna z jej mnohých podôb, aká krásna, taká krutá a neoblomná!"
___________________________________________________________________________________________

PS: Smrť nás raz všetkých dostihne sa svojich krídlach a nečujne si nás odvedie so sebou. No často my sami sa môžeme rozhodnúť kedy a, ako to bude. V tom je tiež ukryté tajomstvo poznania Duše 🙂

September 5th, 2018 at 10:06
 5 

Smrť, tá má mnoho podôb. Nesporne to bol zaujímavý zážitok.

September 5th, 2018 at 15:08
 6 

Tento príbeh som musel trošku stráviť, aby na mňa nepôsobil desivo. 🙂 Každopádne veľmi autentický zážitok kolegyňa. Ako začiatočníka ma zaujíma, čo to bolo za silu, ktorá z teba vysávala život. Išlo o silu smrti alebo sa tam možno zhodou okolnosti dostali energie pred ktorými ťa vnútro vystríhalo? A čo myslíš, že celú situáciu spustilo? Ešte ma zaujalo, ako si napísala: „Občas je síce dobré ísť za čiaru, ale potom treba rátať s následkami.“ Myslíš, že si sa vydala za čiaru len tým, že si protirečila intuícii, alebo v tom bolo niečo iné?

September 5th, 2018 at 15:27
 7 

Drahá kolegyňa,

pre mňa inšpiratívny príspevok. Je v ňom niečo, čo ma utvrdzuje v tom, že cez čiaru ideme viacerí. Ako kolega Ascher píše - ..."vďaka tomu prišlo pochopenie"... Toto by nemali byť dopady prežitkov, ktoré by nás zastavili na ceste pred poznaním. Vnútro mága znesie... Poznanie a posunutie sa, to je podľa mňa to, o čo duši aj tu na zemi ide. Je fajn, že si sa podelila o vlastný prežitok.

September 5th, 2018 at 20:37
 8 

Mne ako stálemu fanúšikovi chodenia za čiaru si urobila veľkú radosť...kedy ak nie teraz ?

September 5th, 2018 at 22:18
 9 

Nie nadarmo našu skupinu kedysi volal "kamikadze" 🙂
Sára viem, že nerada zdieľaš osobné zážitky, ale som rád, že si sa o tento zážitok podelila. Myslím, že sa dá z neho veľmi veľa zobrať pokiaľ človek správne chápe.

September 5th, 2018 at 23:38
 10 

Milí kolegovia, dakujem za vaše komentáre 🙂 zvlášť niektoré sú že jupii 🙂 a prekvapili 🙂

... kolega Hermes áno správne tento príspevok mal vydesiť pretože je predovšetkým o porušení BOZP teda bezpečnosti pri práci o čom sa ešte len budete učiť. Na dalšie tvoje otázky určite nájdeš odpovede v práci ktorú píšem a kde tento zážitok rozpisujem podrobnejšie.

kolega Regulus stalo sa to nie tak dávno, ostatné preberieme na výučbe, dúfam že sa tešíš 🙂

čo nás najviac brzdí v rozvoji sme vlastne my sami, takže prekonávanie vlastných hraníc príde ako logické a prirodzené, určite nie však jednoduché a bezpečné.

September 6th, 2018 at 01:23
 11 

Sára, super skúsenosť. Znie to síce pre čitateľa naozaj strašidelne a správne poukazuje na dôležitosť BOZP, ale povedzme si pravdu - kto sa bojí, nech sa nehrá s mágiou. Niekedy treba porušiť pravidlá, ísť trošku cez čiaru, lebo práve za komfortnou zónou, keď sa človek ocitne odkázaný len sám na seba a svoju vnútornú silu, čaká pokrok.

To samozrejme neberte ako návod na magickú samovraždu 😀 takých sme tu už mali. Ale nikto sa veľkým nestane bez toho, aby párkrát dobre nedostal "na frak". Zachvíľu budeš kandidát do nášho malého súkromného Klubu Samovrahov 😉

September 6th, 2018 at 21:01

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.