Každé zasvätenie, každá skúška, každý dotyk s temnotou i so svetlom zanechá v duši mága stopu.
Nie je možné prejsť cestou poznania a ostať rovnaký. Každý krok, každá prekážka a každá rana, ktorú duša utrpí, je súčasťou jej premeny.

Nekromancia je jedným z najtajomnejších a zároveň najhlbšie nepochopených aspektov mágie.
Nie je to len umenie komunikácie s duchmi či zosnulými. V skutočnosti je to cesta poznania smrti, jej energetických dimenzií a prechodu medzi svetmi – bod, kde sa dotýka svet živých a svet mŕtvych, aby odhalili svoje prepojenie.

Mágia je pre mnohých záhadou. Niekto v nej vidí cestu k moci, iný formu duchovného poznania, a ďalší ju považuje za symbol tajomstva skrytého v samotnej podstate bytia.
V spoločenstve Selekcia však vnímame mágiu ako živý jazyk medzi dušou človeka a dušou Zeme, ako prúdenie vedomia, ktoré sa nedá vlastniť, ale dá sa ním stať.
Mágia nie je oddelená od života – je jeho odrazom, zrkadlom aj nástrojom premeny.
Každý, kto kráča jej cestou, sa učí prijímať zákony rovnováhy, zodpovednosti a ticha, pretože práve v nich spočíva skutočná moc mága.

Byť žiakom mágie znamená naučiť sa počúvať tak, ako to svet už dávno zabudol.

Nie len ušami, ale celou bytosťou – srdcom, vedomím aj energiou. V mágii slová nie sú obyčajné, pretože každé z nich nesie svoj kód, svoju vibráciu a zámer. Skutočný žiak sa učí počúvať to, čo je za slovami – ticho, ktoré ich spája, prúd poznania, ktorý cez ne prechádza. Práve tam sa začína cesta duchovného rastu, ktorú v Selekcii nazývame aktívnym počúvaním učenia.

Otázka, kedy sa spoločenstvo stáva sektou, sa objavuje znova a znova.
Ľudia, ktorí nepoznajú vnútorný život duchovných skupín, často hádžu všetkých do jedného vreca.
No rozdiel medzi duchovným spoločenstvom a sektou je zásadný – a spočíva v úmysle, v slobode a v úcte.

Vnútorná sila nie je niečo, čo môžeme mať len tak.
Je to plameň, ktorý v nás horí ešte skôr, než sa prvýkrát nadýchneme.
Nie je to odvaha bez strachu, ale poznanie, že aj strach je súčasťou cesty.