Tichý boj I.
Ani neviem ktoré ráno to bolo som vstal, umyl sa, obliekol a šiel som do práce.
Tagy: Tichý boj
Sadol som si opäť za svoj stolík v kancelárií a pozrel som na chat, kto mi čo nového napísal.
Tagy: Tichý boj
Ani neviem ktoré ráno to bolo som vstal, umyl sa, obliekol a šiel som do práce.
Tagy: Tichý boj
Nepochopte tento príspevok zle, no zas si ho radšej ani neprikrášľujte. 🙂
A tak ako to zrnko prachu na lúke plnej kvetov som si v istej chvíli života uvedomil, že niekedy roky bytia a útrap stoja zato, aby som našiel cestu slobody a skutočného šťastia, pričom iní budú síce v pominuteľnom šťastí a naplnení žiť skôr, ale tak, ako nikdy nechceli a v starobe budú tam, kde ja som pobudol tie dlhé roky útrap medzi ktorými sa z času na čas na mňa z pomedzi kvetov usmialo zo zeme to malé nenápadne zrnko šťastia.
Byť optimistom či pesimistom? Táto priam shakespearovská otázka mi vŕtva v hlave už pár týžnov. Vidíme pohár naplnený do polky. Bude pre nás poloplný alebo poloprázdny? Aké výhody a nevýhody prinášajú tieto dva tak diametrálne odlišné pohľady na svet?
Rozhodol som sa, napísať “”pár riadkov”” pre kolegov, študentov alebo proste, pre náhodných čitateľov, záujemcov o mágiu. Zobraziť celý príspevok »
Izba zíva tmou. Tma prázdnotou. Niekde v nej bdie človek. Ležiaci, stojaci, sediaci zmýšľajúci.