Cintorín
Stará, zdemolovaná bránka zívala prázdnotou tak ako moje vnútro. Ponorený do kabáta som stál pred ňou a jemný vietor mi vial do tváre na ktorej bolo poznať opustenosť tak, ako sa dala vidieť aj na vstupnej bráne cintorína.
Bola neskorá noc a žena zahalená v habite utekala nočným lesom. Jej dych sa každou sekundou zrýchľoval a ona neprestávala zastavovať. V myšlienkach jej utekali ako utekala aj ona sama, myšlienky minulosti.
Stará, zdemolovaná bránka zívala prázdnotou tak ako moje vnútro. Ponorený do kabáta som stál pred ňou a jemný vietor mi vial do tváre na ktorej bolo poznať opustenosť tak, ako sa dala vidieť aj na vstupnej bráne cintorína.
Tagy: Neviditeľný muž
Stojím pred dvadsiatimi ľuďmi a komunikujeme. Po necelých ôsmich hodinách strávených rozprávaním a počúvaním vychádzam z budovy.
„Tak a tvoja duša si sa je vedomá.“ Odzneli ich slová, ktoré „povedali“, resp. skôr vyslali na určitej mentálnej báze ako informáciu elementu, ktorý vytvorili.
Tú noc bolo Changi prázdne. Bez ľudí. Ale hmyz zostal.
A potkany. Zobraziť celý príspevok »
Tam dole, hlboko v podzemí sa stretli dvaja adepti na určité posty.
Jedného nazvem Aron, druhého Linhart.