Obraciam sa späť. Vidím prázdne tváre, bez mien. Nepoznám ich i keď sú mi známe.

Keď má malé dieťa pol roka, veľa toho o svete nevie. Dokáže sa plaziť, sedieť, poznáva známe prostredie a zvládne sústrediť svoju pozornosť.  Pre dospelého človeka drobnosti, pre malé dieťa veľké skoky od batoliatka k prvému uvedomeniu si, že svet okolo neho nadobúda ďalšie a ďalšie rozmery.

Na konci roka si asi väčšina ľudí zrekapituluje uplynulý rok, aký bol, čo bolo dobré, čo mohlo byť lepšie, čo sa podarilo dosiahnuť a čo ešte nie. A takto je to aj u mňa. 

V poslednej dobe sa moja pozornosť dosť často obracala k téme „sily myšlienky“ a k myšlienkovým útvarom vo všeobecnosti. Nielen na poli mágie, ale aj v prístupe k sebe samému, má práve táto téma akúsi nosnú hodnotu. Vedomie, podvedomie, nadvedomie… to všetko sú naše vnútorné „kompozity“, ktorými disponujeme a majú skutočne veľkú moc. Môžu tvoriť, môžu ničiť. Zobraziť celé »

Náhody majú svoj obrovský význam. Náhodne bol objavený penicilín, ktorý zachránil milióny životov. Náhodne bol objavený teflón, ba i bakelit a náhodne bola objavená skutočná hračka plastelína. Niekedy je náhoda prínosom a niekedy sa proste náhoda vymkne z rúk.
Pokusy sú rôznorodé a občas aj podivné. Zobraziť celé »

Mágia má mnoho podôb a najčastejšie sa pre ňu používajú dva názvy. Jedna z nich sa udáva ako biela a druhá ako čierna.
Prečo ju však máme potrebu takto deliť? Zobraziť celé »