Úvod

Téme cintorínov a záhrobia som sa venoval ako žiak i ako mág dlhé roky. Vždy ma priťahovalo pochopiť, čo sa deje na miestach, kde sa prelína život a smrť, a preto som často vstupoval na cintoríny s cieľom vnímať ich pravú podstatu. Spojil som sa s dušami, ktoré boli prítomné v hrobovom mieste, a ak duša prítomná nebola, snažil som sa „pochopiť“ samotné telesné pozostatky – ich energiu, ich ticho a to, ako akoby „vnímajú“ seba a svoje okolie.

Úvod
O Veľkňazoch a ich poslaní som písal 27. júna 2025. Vtedy som sa sústredil na opis úlohy Veľkňaza ako duchovného vodcu, ktorý stojí v službe spoločenstvu a jeho učeniu. Dnes sa však chcem pozrieť – odosobnene, ak sa mi to podarí – na pozíciu Najvyššieho Veľkňaza (NVK) – na miesto, ktoré nesie v sebe nielen všetky povinnosti a zodpovednosti Veľkňaza, ale aj osobitné bremeno a česť byť tým, kto spája celé spoločenstvo do jedného celku a stráži jeho posolstvo naprieč časom.

Mágia nie je len o naučených rituáloch a opakovaní overených postupov. Je to živá cesta, ktorá sa mení, rozvíja a prehlbuje spolu s dušou mága. Na tejto ceste sa niekedy objaví vnuknutie – jemný vnútorný hlas, záblesk myšlienky alebo náhly obraz, ktorý sa vynorí zdanlivo odnikiaľ, no nesie v sebe kľúč k novej technike, pochopeniu alebo celému magickému smeru.

Každé spoločenstvo, ktoré chce žiť, rásť a plniť svoje poslanie, musí neustále uvažovať samo nad sebou.
Selekcia nie je len skupinou ľudí – je živým organizmom.
A tak ako každé živé telo, aj naše spoločenstvo potrebuje pohyb, obnovu a energiu.

Úvod

Možno to bude pôsobiť trochu neskromne – a možno to niektorí pochopia inak, ako bolo zamýšľané. Ale keď sa dnes, po štyridsiatich dvoch rokoch intenzívnej práce v oblasti mágie, pozriem späť, uvedomujem si, že to, ako som s mágiou  žil a pôsobil, nebola len služba a učenie, ale zároveň úloha posunúť ďalej to, čo bolo kedysi dané.
Pred štyridsiatimi dvoma rokmi som sa stal najmladším Majstrom mágie v histórii Spoločenstva Anách. Bolo to rozhodnutie, ktoré predbehlo dobu – no neprišlo náhodou.
Od detstva som vnímal svet inak, a už ako desaťročný som bol vedený jedným z troch mojich učiteľov, ktorý ma viedol až do svojej smrti. Bol svojský, prchký podivín, ktorý sa nebál postaviť žiadnej autorite a nemal strach z moci pánov. A práve jeho spôsob myslenia ma naučil stáť sám za sebou – a raz stáť aj v čele.

Jednou zo zdanlivo drobných, no významovo hlbokých čŕt nášho spoločenstva Selekcia je to, že si všetci navzájom tykáme – bez ohľadu na vek, postavenie či počet rokov strávených na ceste mágie. Tento zvyk nie je prejavom nedostatku úcty. Práve naopak. Je to vedomé vyjadrenie spolupatričnosti, blízkosti a vzájomného rešpektu, ktorý sa zakladá na niečom inom než spoločenskej hierarchii.