Prázdne poháre I.
Opäť jeden z amerických…
Na Jamesa však v tom zvolal od barového pultu nejaký slušne oblečený muž.
Opäť jeden z amerických…
Hmla sa rozprestiera všade okolo. Zobraziť celé »
Dvere sa otvorili na inom mieste. Pandorína sa opäť objavila v masívnych dvojkrídlových dverách. Smiala sa. Jej smiech však bol v niečom zvláštny.
Nuž, keď som si tak prečítal všetko čo som tu doposiaľ opísal, tak sa mi zdá, že by som to už aj mohol ukončiť. Ale nie, ešte nie je čas to skončiť. Je čas na trošku hororu.
Ako skončila táto praktická časť som sa zahľadel na oblohu. Vnímal som oblaky, ktoré mi zakrývali pred očami hviezdy, ktoré tam v diaľavách a hĺbkach vesmíru driemu a čakajú na svoje znovuzrodenie či zánik už miliardy rokov predtým, ako sme tu boli, no i potom ako sme odišli.
Zažili ste už niekedy večer, kedy na zdanlivo obyčajnej nočnej lúčke pri jazere a lesíku zažijete pocity akoby ste sa nachádzali mimo čas a priestor, kde to srší živými i mŕtvymi energiami alebo máte pocity ako pri výučbe v starovekom Egypte, či stav ako z hororového filmu, kde sa znenazdajky ocitnete na hrane života a smrti stojac zoči-voči bytosti, ktorá Vás dokáže behom sekundy zmiasť zo sveta? Tak niečo takéto som mojim pohľadom zachytil na včerajšom stretnutí na ktoré som bol pozvaný.