Majster Luis,

v prvom rade sa Ti aj ostatným chcem poďakovať, ze ste mi opäť dovolili vstúpiť do Vašeho spoločenstva….som za to veľmi vďačná…
V nasledujúcich riadkoch sa budem snažiť zosumarizovať moje dojmy z celého víkendu ako najlepšie viem…

Od začiatku som sa na celu ceremóniu tešila, cítila som, akoby som sa navracala naspäť domov, takže bolo zaujímave, keď som kráčala za svetluškou, sa mi rozbúchalo srdce. Ten strach sa mi nedalo dostať pod kontrolu, i keď rozumovo som vedela, ze všetko je OK. Vysvetlila som si to tak, že možno moje telo reaguje na novu situáciu, I keď tam v hlave bolo všetko OK 🙂

Hneď ako som predstúpila pred prvú trojicu majstrov, búšenie srdca zrazu zmizlo a ja som robila v danej situácii to co bolo treba, necítila som takmer nič…..toto striedanie strachu a totálneho odosobnenia sa opakovalo aj pri druhej trojici majstrov ako aj pri v stupeni do miestnosti za účelom predstavenia sa svetu tieňov……

Keď som vstúpila do druhej miestnosti a čakala na ostatných kolegov, tak som nepociťovala nič zvláštne. Nuž, myslela som si, ze v rohovej chodbe co bola za mnou ako aj vo vedľajšej miestnosti sa možno niekto nachádza, čaká, myslela som si, ze možno niektorí z majstrov tam čakali, tak som len pozorovala, co sa bude diať……

Keď sa zapečatila miestnosť, tak som v podstate nepociťovala nič zvláštne, teda okrem úplného pokoja v miestnosti…..a samozrejme, neskor som mala problém obstáť na jednom mieste, cítila som na začiatku chlad v nohách, čo ale neskor prestalo. Neskor som zase cítila, ako mi tuhnú viac svaly na ramenách, ale to som pripisovala dlhšiemu státiu a mojim chabým svalom….

Takže celkovo OK, ale až po príchode na ubytovni nastali ‘dozvuky’……..

Už od začiatku som cítila, ze po večeri plnom vnemov sa mi nebude dat zaspať ….. prehadzovala som sa na posteli a bola som bdela, I keď ráno som si uvedomila akoby som bola viac v stave medzi spánkom a bdelosťou v určitých momentoch.

Ležala som na posteli, bolo pološero a ja som sa akoby zobudila v mojom sne, videla som mladého muža zo spoločenstva, ako stoji pri mojej posteli, vľavo pri nohách a pozerá na mňa. Hovori mi, ze tam už dlhšie stojí a pozoruje ma. Bol tam ešte niekto iný zo spoločenstva, ale tomu som veľmi nevenovala pozornosť… tento chalan začal na mňa klast ruky; malo to mat nejaké opodstatnenie, ale nevedela som aké …

Potom som sa zase budila…..a následne na to som opäť ležala na posteli, pozorovala som strop, na ktorom sa v tom okamžiku začali pohybovať tiene rôznych tvarov. Pocítila som strach. Tiene môj strach okamžite zaregistrovali a akoby ma chceli dostať’. Ja som sa v tom momente snažila ovládnuť a určitou licitáciou som sa dostala na postel kolegyne, co vedľa mňa spala. V tom momente som si myslela, ze kolegyňu zobudím tým že som na jej posteli, ako aj tým ze hlasno rozprávam k tieňom, aby mi neublížili……ako som tak levitovala po izbe a dohadovala s tieňmi, tiene sa začali materializovať, boli z nich ľudské bytosti a snažili sa ma niektorí dotýkať……ja som to však cítila tak, akoby ma chceli zlákať a premkol ma strach ci sa vrátim späť, keď sa ma dotknú…..tak som si pomyslela, ze sa na to musím spýtať keď sa zobudím….

Krátko na to sa v miestnosti objavil Majster Luis v plášti i keď vyzeral inak…..no a potom z toho bol viac menej normálny sen, trochu komického razu, kde boli aj viacerí zo spoločenstva…

Po zobudení som si všimla, ze ak som sa jedným okom pozrela do rohu miestnosti, kde v mojom sne stal ten mladý muž, tak som v spodnej časti videla akoby zhluk energie v tvare ležatého vajca – energie veľmi jemnej, oblej. Videla som kde tu aj svetielko modrastej alebo možno zelenkastej farby, ale to len nakrátko. Keďže som stále ležala, snažila som sa otvoriť aj druhe oko a lepšie sa pozrieť, ale vždy, keď som ho otvorila, objekt zmizol a vždy keď som to oko zatvorila, tak objekt sa opäť objavil…

Nakoniec, by som rada povedala, že si veľmi vážim, ze si sa nás ujal, Majster Luis. Teším sa na tu cestu učenia, i keď to asi nebude ľahké… 🙂