Voľakedy dávno na veľmi vzdialenej planéte.

„Asi sa Ti to len zdá, či je to len sen? Vnímaš sa a zároveň vnímaš môj pračudesný hlas pulzujúci z jadra tvojej chorej duše? Zvláštne, že? Otázka za otázkou a zrazu je všetko nejasné. Počas dňa ma živíš a čo mi zabudneš dať si s radosťou zoberiem z teba počas noci, keď spíš.“

Spiaci muž sa vystrašene prebudil zo sna, ktorý sa mu v týchto chvíľach prisnil. Bol spotený a vystrašený. Hľadel ako bezbranné vtáča na svoje ruky a premýšľal nad myšlienkami, ktoré k nemu v jeho sne prehovorili.

Uvedomil si, že ráno ho čaká ťažká misia. Je členom vedeckého tímu, ktorý bude vyslaný na neďalekú planétu, kde bude mať za úlohu preskúmať novoobjavenú látku so zaujímavým pôsobením na ľudské telo a jeho reakcie. Arion bol unavený i keď tieto pocity až tak nedoliehali na jeho psychiku. Obdobie života na danej planéte bolo vo veľmi vysokom technickom aj duchovnom rozvoji. Ľudia žijúci v tejto podobe daného bytia využívali mnohé zo svojich daností, ktoré skôr skúmali a postupné rozvíjali. Spojovali sa telepatiou. Dokázali sa liečiť použitím energií. Súhra ich tiel bola v súhre s duchom ako aj prírodou, v ktorej žili. Dokázali sa premiestňovať v priestore a čase. Niektorí dokonca vedeli úplne bez problémov cestovať časom. Naučili sa transformovať rôzne druhy energií či ich vlastných, ako aj z iných zdrojov, či planét na premenu ich vôle ktorú koncentrovali a usmerňovali v spoločné ciele. Nepoznali vojny, no v prípade rôznych útokov sa vedeli dostatočne brániť aby vedeli odolávať silným náporom energií či už z iných dimenzií, či kútov vesmíru.

Využívali svoje poznatky a poznanie nato, aby boli čím ďalej tým viac prirodzení a zžití s prostredím, ktoré dotvárali, menili a transformovali podľa ich novo vznikajúcich potrieb, ktoré evokovali nové štruktúry emotívnych filtrov a transformácií energií prežitkov potrebných pre život a jeho tvorbu ako takú. Nemali potrebu vedieť a stať sa individualitami ako to funguje dnes. Boli to prirodzené bytosti v bytí s prejavom ktorí prináležal každému podľa jeho úrovne, ktorou prispieval v prospech celku.

Tri slnká predznamenávali symbiózu štyroch planét a druhov, ktoré tu spolunažívali tisícky rokov. Nový deň na planéte spôsobil prvopočiatok niečoho, o čom ani sám Arion ešte netušil. Prichystal si všetky veci na jeho výskumnú cestu a vybral sa na vedeckú centrálu odkiaľ bol plánovaný odlet vesmírnej lodi s výskumnou posádkou.

Cestou na centrálu sa zamýšľal nad jeho snom a hlasom, ktorý sa mu prisnil.

„Počas dňa ma živíš a čo mi zabudneš dať si s radosťou zoberiem z teba počas noci, keď spíš.“

Túto vetu si opakoval stále dookola. Nebola mu jasná. Nerozumel jej. Nerozumel tomu, čo živí, a čo ma potešenie z jeho nevedomosti. „Čo to je?“, pýtal sa sám seba. Bol zamyslený a hĺbal i keď to nebolo u neho zvykom. Väčšinou myšlienky filtroval pri meditáciách, ale tieto ho začali zvláštnym pocitom zahlcovať.
Po príchode na centrálu sa stretol s kolegami. Všetci boli pokojní a pripravení na odlet. Posádka lode sa nastúpila pred loďou a postupne jeden za druhým vchádzali do útrob vesmírneho korábu. Po usadení sa do kresiel a pracovných pozícií sa začala menšia porada. Medzitým kapitán lode nariadil odlet plavidla zo štartovacej plochy. Vesmírna loď sa ticho vzniesla nad zem a vzlietla smerom do čiernych hlbín vesmíru. Kruhovitá sála, kde prebiehala pracovná porada horela nadšením.

Vedúci vedeckého tímu prezentoval novú zložku sily, ktorú sa podarilo odhaliť na vzdialenej planéte Giox. Opis znel, ako keby objavili dlho očakávanú a neprebádanú silu z dôb dávnych. Táto sila mala silu vzniku a zániku. Pôsobila ako magnet a zároveň aj ako jeho vzájomný protipól. Správala sa tak, že všetko priťahovala a zároveň odpudzovala v jednom momente a tak testy, ktoré sa vyskúšali na vzorkách klonov zaznamenali pozitívne ohlasy. Klony prejavili zmeny správania a začali zvažovať svoje rozhodnutia, čo začalo byť celkom zaujímavé z hľadiska možnosti prijatia tejto sily ako rozhodovacej zložky, podľa ktorej by bolo možné pokračovať vo výskumoch, ktoré boli už dávno neúspešné, prípadne zavrhnuté. A tak svietil lúč nádeje v to, že túto silu bude môcť vedecký tím rozvíjať v rámci testov na ľuďoch a zároveň bude môcť napredovať pomocou jej prejavov za predpokladu, že bude celý výskum pod dohľadom.

Arion sledoval celé to dianie a premýšľal jednoducho ako vedel. Nepochyboval. Vedel, že tento prínos bude veľkým objavom, pokiaľ sa ukážu výsledky z celého pokusu ako nový poznatok užitočný pre existenciu a jej rozvoj v rámci celkového cieľu, ktorý sledovali na planétach rady predstavených.

Po niekoľkých dňoch letu dorazila výskumná expedícia na pustú planétu Giox. Posádka nasadla do modulov, ktoré ju mali sprevádzať na ceste ku vrchom červených hôr, kde zachytila prvá výprava žiarenie sily, ktorej účinky prišli skúmať.

Červená hora, symbol. Arion už niečo také niekde videl. Uvoľnil sa, a počas jazdy v module sa presunul do astrálneho sveta, kde sa vydal na cestu do Akaši, univerzálnej pamäti. Tu vyhľadal sprievodcu, aby urýchlil proces vyhľadania informácií, ktoré potreboval zistiť. A tak sa dozvedel, že červená hora bola v minulosti zapísaná v knihe života ako jeden zo zdrojov poznania síl znovuzrodenia. Nebolo mu dosť jasné, v akom kontexte bol daný opis formulovaný, pretože viac informácií tam už ani nebolo možné vyhľadať. „Hm, zvláštne“, povedal si a pokračoval: „Akoby nikto nepátral ďalej. Predsa nemohol predsa niekto zanechať len jednu jedinú vetu?“. Arion dokonca nenašiel ani autora danej vety, pretože ten kto to napísal bol zahalený a jeho tvár bola nečitateľná. Nebolo možné ju vidieť, i keď autora v záznamoch myšlienok a obrazov našiel, no jeho identitu nie. Nestrácal ďalej bdenie a prinavrátil sa späť do modulu, ktorý práve v tých chvíľach zastavil pred úpätím červenej hory.

Posádka vystúpila z modulov a každý obdŕžal špeciálne nariadenia pred výskumom. Vytvorili sa dve skupiny. Jedna skupina vedcov sa mala zaoberať vonkajším prejavom sily a druhá bola hlavne zameraná na jej vnútornú stránku prejavov a štruktúru, ktorá sa neustále menila. Na základe testov, ktoré boli vykonané na klonoch mali vedci informácie o tom, aké následky môžu očakávať v podobe vonkajších prejavov pri zmene vnútornej štruktúry. Obe skupinky sa pobrali zhruba do strednej časti hory, kde bol vchod, ktorý viedol do jaskyne v ktorej vnútri sa nachádzal zdroj pozorovania. Arion nebol ani tak vedcom, ako pozorovateľom a manipulátorom síl, ktoré pôsobili v rámci spoločenstva planét kam patril a zároveň k poznatkom, ktoré dokázal prijímať z iných paralel bytí ako aj od bytostí z iných planét. Bol to medziplanetárny expert na analýzy bytia jeho transformácie v rôznych podobách.
Tu v tomto momente však postrehol, že to nebude také jednoduché, ako sa navonok zdá. Vedecký opis, bol podaný len na základe testu klonov, nikoho iného, nenašiel žiadne záznamy v zložkách, kde dokáže nájsť mnoho informácií o rôznych silách, myšlienkach, zdrojoch, či dušiach ako energetických zhlukoch. Na druhej strane to na jeho postoj nemalo absolútne žiadny vplyv a plnil si naďalej svoju prirodzenú povinnosť, ktorej rozumel.

Vedúci skupiny zrazu naznačil myšlienkou, že prichádzajú ku zdroju. V skalách červenej farby žiarila v jej útrobách žltá guľa, ktorá vyžarovala lúče. Skupiny zastavili zhruba vo vzdialenosti 50 m od nej. Arion pocítil prudkú zmenu. Cítil, ako ich tá sila zachytila. Vedci, ktorí skúmali vnútorne premeny zachytili, že sa sila akoby nastavila do neutrálneho pólu bytia. Všetci boli pokojní. Arion však pocítil, že tá sila pôsobí naďalej a jej intenzita sa preniesla do inej úrovne bytia a len jednu jej zložku uviedla do pozície, ktorú zachytili vedci ako „neutrálny pól bytia“. Bol to omyl, ktorý mohol zapôsobiť tak maximálne pri pokuse s klonmi, ale na druhej strane sa po pár minútach týchto myšlienok ozvala časť vedcov z druhej skupiny, ktorí sledovali externú stránku sily, že zaznamenali po vstupe do zorného uhla sily útlm, tak spozorovali ako sa sila vzápätí rozložila a začala skupiny pozorovať z inej úrovne. Arion sa pousmial nad šikovnosťou tímu, ktorého bol súčasťou. Pochopil, že tím je pripravení na mnohé a ešte viac. Vedel, že je pripravených okrem hlavného plánu, minimálne ešte päť ďalších.

Sila sa však po chvíli stiahla úplne a nebolo možné ju zachytiť. Ani na vnútornej a ani na vonkajšom zachytení bytia ju nebolo možné zachytiť. Tím zostal prekvapení. Arion však niečo v tom momente pocítil. Všimol si, že zložky síl zmenili podoby bytia na svojich interných aj externých platformách, avšak nevedel jasne definovať, do akej podoby interakcií a reakcií sa transformovali. Tímy začali okamžite s výmenou prístrojov merania síl a spôsobom hľadania frekvencií bytia, kde by sa mohli dané sily presunúť. Nič však nenachádzali. Arion tú silu však cítil. Nevedel to popísať, ale vedel, že je tam stále prítomná. Po hodine neúspešného bádania sa rozhodli spraviť ešte niekoľko pokusov v zmysle evokácie tej sily. Svetlo zo žiariacej gule utíchlo a nebolo po ňom ani stopy. Celá jaskyňa zrazu pôsobila úplne normálnym dojmom bez prítomnosti akejkoľvek sily. Arion navrhol vedcom, že sa spolu s tímom vráti späť na planétu a pokúsi sa zistiť viacej informácií o prejavovanej sile. Vedúci týmu s týmto návrhom súhlasil s tým, že druhý tím, si vytvorí z modulu základňu a pobudne pri hore do doby Arionovho návratu a medzitým bude neustále v spojení s centrálou na domovskej planéte.

Vôkol červenej hory bola tma a všade vládlo ticho, keď sa Arion spolu so skupinou vedcov poberal späť ku vesmírnej lodi. Ako dorazili na loď, hneď ju pripravili na jej odlet. Cestou na domovskú planétu Arion premýšľal a nerozumel prejavu tej sily. Predtým nič také jeho kolegovia nepostrehli. Žiadny náznak takejto zmeny a „vytratenia“ sily. Otázka zostala otvorená, no Arion začal pomaly tušiť, že slová z jeho úvodného sna majú ďaleko hlbší význam, ako sa zdá.

Po návrate na planétu Arion vyhľadal učiteľa, ktorý sa poznatkom o silách venuje od nepamäti a počas jeho x životov, ktoré už žije v spolupatričnosti s okolitými planétami.
Učiteľ privítal Ariona s úsmevom a zároveň sa na neho divne zahľadel. Arion to postrehol a vzápätí ho oslovil: „Niečo sa deje učiteľ. Niečo tam vonku vzdialené od nás bdie a mám pocit, že nás to dostihlo. Je to možno silnejšie ako my a netrúfam si teraz zadefinovať intenzitu a silu akou to celé pôsobí, no pociťujem, že to bude mať ďaleko väčší dopad na naše životy ako akékoľvek iné sily, ktoré som doposiaľ spoznal, či evokoval.“ Učiteľ sa zahľadel do ohňa v pahrebe a povedal: „Arion. Viem, čo ste našli a ver, že tento krát sa nás to začne týkať ďaleko viac ako kedykoľvek predtým. Objavili ste silu znovuzrodenia. Je to sila, ktorá pretvára všetko na svoj obraz i keď ona ako taká je z istého uhla pohľadu nevedomá toho, či tým daným prejavom pácha život, či skazu. Je to prvopočiatok, ktoré bol dlhé veky ukrytý v svojej forme a svojom vlastnom bytí. Nikam nemal potrebu ísť, či patriť, či riadiť sa niečím. Je to samostatná jednotka medzi silami, ktorá ma svoj pôvod, svoj prvopočiatok. Koľký z Vás prišli?“ opýtal sa Ariona učiteľ. „Ja a ďalší štyria. Ostatní piati pozorovatelia zostali tam.“ Učiteľ pokrútil jemne hlavou a dodal: „Vedel som, že idete niekam za poznaním a silou, mal som aj nejaký obraz o tom, že o čo sa jedná, ale čo to skutočne je viem až teraz, keď ťa tu mám pred sebou Arion.“
„Ako to môžeš poznať?“ opýtal sa Arion. „Ako? Nuž, keď sa tak na teba pozerám, tak tvoje vedomie, je momentálne pomaly už pod vplyvom nevedomia a tvoje nevedomie nemá ani ťuk o tom, čo sa v tebe momentálne deje. Dávam Ti tak deň, dva a ver, že ma budeš presviedčať, že si úplne v poriadku, no správať sa budeš úplne inak.“ Dodal učiteľ.
Arion nechápal. Nerozumel, čo sa deje. Vedel, že nastala zmena, ale zrazu si začal byť vedomí len toho, že nevie a práve ten pocit mu začal vytvárať pod programy plné toho, o čom ani netušil, no vedel, že bude musieť sám voči tomu stáť a bojovať. Učiteľ skonštatoval, že pätica, ktorá zostala na planéte pozorovať tajomnú silu bude do niekoľko hodín mŕtva, bez toho, aby to postrehla. Arion sa zľakol a opýtal sa: „Ako to myslíte? Čo sa to s nami stalo? Zabúdame si uvedomovať bytie? Nerozumiem.“

Učiteľ zaostril očami na Ariona a povedal: „Áno priateľu, vystihol si to, začínate si neuvedomovať bytie, následne ťa čaká premena, bez toho aby si o nej vedel a tá bude mať tragické následky. Zmeníš sa, zabudneš a budeš z ničoho nič napĺňať len tú silu, ktorá v tebe teraz potichučky drieme a pripravuje sa na svoju premiéru v plnej kráse.“ Arion sa otočil a vybral sa ku východu z učiteľovej komnaty. V tom na neho učiteľ zvolal: „Stoj! Viem Ti ešte pomôcť a zachrániť ťa, poznám totiž liek, ale nemám istotu, aké bude mať účinky, ešte ho totiž nikto nikdy neaplikoval na nikom.“
Starý učiteľ vytiahol malé vrecúško s bylinkami a dal ho Arionovi. Poslal ho domov s tým, že nech urobí presne všetko podľa návodu, ktorý mu priložil k vrecúšku. Arion tak učinil. V tú noc ako spal sa mu prisnil sen. Videl v ňom utekajúce davy ľudí. Videl v ňom horiace planéty a tri slnká boli zrazu červené. Horeli krvou. Všade videl vírus, ktorí priniesli na svoju planétu so svojou nevedomosťou. Cítil bolesť, ktorá bude mať dosah na milióny rokov bytia bez ohľadu na jeho formu.

Arion sa prebral zo sna. Bol spotený a vystrašený. Hľadel ako bezbranné vtáča na svoje ruky a premýšľal nad myšlienkami, ktoré k nemu v jeho sne zobrazili. Vzápätí mu stála pri vchode do jeho komnaty zahalená silueta. Bol to jeho učiteľ. Okamžite ho povolal, že sa musí zbaliť, obliecť a odísť do inej galaxie spolu so žiakmi, ktorých spoločne viedli. Učiteľ mu oznámil, že celý tím, ktorí sa s Arionom navrátil je uväznení pod dozorom prísnej karantény a taktiež mu povedal o druhej skupine, ktorú našli v noci špeciálne jednotky na danej planéte výskumu v mŕtvom stave. Arion bol šokovaný. Jeho učiteľ pokojný, ale s neistotou budúcnosti v očiach.

O niekoľko dní po tejto udalosti sa rozpútala medziplanetárna vojna. Na planétach vznikol neovládateľný chaos a zmätok. Sila, ktorá sa prebudila začala naberať na svojej intenzite. Medzi obývajúcimi vznikli nepokoje, nenávisť, nevraživosť a nevedomosť z toho, čo činia. Vraždili sa medzi sebou a všade sa šírila choroba, vírus, ktorý pohlcoval všetko živé. Nevedomosť jedincov zapríčinila neuvedomelosť ich konania a následok v podobe šíriacej sa katastrofy. Tento boj pokračuje dodnes, no našťastie zatiaľ len vo vnútornej podobe jedincov žijúcich na planéte, kde momentálne žijeme. Občas sa prejaví jej účinok aj na vonkajšej podobe vo forme vojen, či konfliktov, ale je tu a ticho čaká na svoje znovuzrodenie.

Na nás všetkých teraz závisí naša vlastná budúcnosť a to, ako sa k tomu všetkému postavíme, alebo radšej nevedome budeme vykonávať jej vôľu, ktorou budeme ničiť samých seba, pretože možno ju nemusíme vôbec chcieť zastaviť, či zničiť, postačí ju možno len spoznať a ovládnuť.