Ziman sedel už nejakú tu chvíľu za stolom v prastarej krčme pod hradom. Vonku bola tma, pršalo a jediný zvuk aký Ziman počul bol zvuk kvapiek dažďa a bleskou, ktoré sem-tam bolo počuť v diaľave. Krčmár sa staral o hostí, Ziman pozeral vôkol a v tichosti popíjal víno a poťahoval tabak z fajky. Zrazu započul, že pri vedľajšom stole sa rozviazala debata o netvorovi z neďalekého lesa poblíž hradu.

Ľudia hovorili o tom, ako vyzerá, aký majú z neho strach, koľko ľudí už v lese a blízkych horách zmizlo. Ziman pokojne sedel a načúval rečiam ľudí. Vedel, že reči boli, sú a budú vždy len reči. O netvorovi počul už voľakedy dávno zo slov jeho pradeda, ktorý bol miestnym poľovníkom divej zvery. Mnohokrát mu ako malému opisoval zvláštnu bytosť, ktorá žila v lese. Bola obrovského vzhľadu, mala zhrbenú postavu a pohybovala sa obrovskou rýchlosťou, dokonca takou, že psy mali problém ju vystopovať. Dlhé roky však daného netvora nikto nevidel, ani nespomenul, tak slová ľudí Zimana vcelku zaujali.

Do tohto celého deja vstúpil hostinský a vyhlásil, že sa blíži záverečná. Ľudia sa pomáli začali zberať teda domov. Ziman odchádzal ako posledný. Ako tak vychádzal von ho napadla myšlienka, že ešte strávi pár minút pod strechou krčmy. Mesiac jasne svietil na oblohe a dážď sa pomaly začal utišovať. Muž pod strechou pokojne stál sledujúc všetko, čo sa okolo neho v tých chvíľach dialo. Pomaly vykročil. V myšlienkach temného lesa ho sprevádzali slová, ktoré počul ten večer v krčme. Napokon sa pozastavil a vrátil sa predsa len späť. Zaklopal na staré dvere krčmy. Prach ktorý opadával pri klopaní z dverí Zimanovi pripomínal pradedovu drevársku dielnu, v ktorej sa dané javy stávali dosť častým výskytom.

Hostinský otvoril prekvapene dvere a pozeral na stojaceho muža. Napokon po pár vetách ho pustil dnu..

… prečo si myslíš, že sme v ohrození?

Opäť nás našli.

Myslíš, že tentoraz už neutečieme?

Nie, to určite nie, ale našli vieš koho.

Si si skutočne istý tým, že ho našli?

Áno, opis mi sedel jedine na neho.

Ako mu vieme pomôcť?

Otázku si zle položil. Nie, ako my vieme jemu pomôcť, ale ako on môže pomôcť nám..

Prečo práve takto si preformuloval túto otázku?

On si vždy vie poradiť, nie je ako my. Je nezávislí na bytí, čo v našom prípade až tak neplatí.

Čo teda hodláš robiť?

Musím navštíviť jaskyňu.

Jaskyňu??? To snáď nemyslíš vážne.

Pravdaže myslím.

Vieš o tom, že jaskyňu sotva niekto nájde a keď už, tak nie je isté, či sa dotyčný ešte vráti medzi živých?

Áno, som si vedomí týchto následkov.

Takže?

Takže sa poberiem, ako to urobil voľakedy Joshua. Vyhľadám ho a budem dúfať, že bude šťastie na mojej strane.

V tom sa za mužom zavreli dvere a ten druhý zostal neisto stáť, vzhľadom na rozhovor, ktorý medzi nimi prebehol.

Zima vonku liezla pod kožu. Dážď opäť silnel a po mesiaci ani stopy. Lampáše zavesené na stenách domov vietor jemne kolísal zo strany na stranu. Mnoho ľudí trávilo čas pri teple piecok, či krbov v kruhoch svojich najbližších. Ziman, sám v domci pod strmým kopcom lemovaným lesnou cestičkou smerujúcou k hradu premýšľa, ako sa zachová.

Rozpršalo sa a Ziman sa schoval pod stromom. Pozeral na jazvy na rukách, na špinu, ktorá lemovala jeho nechty na prstoch. Videl opäť svoj osud. Cítil svoju krv, svoj prapôvod v nej ukrytý.. svoju temnú stránku ovládnutú formou ľudskej skromnosti na úkor poznania prapodstaty, ktorá mu bola poodhalená dávno Joshuom. Ziman zahliadol v diaľave ako kráča cestou k hradu postava zahalená čiernym plášťom. Necítil nič. Postava sa pristavila pri ňom, pozrela sa, urobila jemný úklon a pokračovala ďalej vo svojej ceste. Ziman nepocítil žiadnu známku života. Bol mŕtvy nato, aby vnímal smrť v živej forme natoľko, aby mal strach alebo iné pocity ako napríklad úzkosť, nervozitu, zato žil ako človek a rešpektoval zákony pozemské. Na moment premýšľal nad tým, ako sa navráti do jaskyne, tam do sveta tieňov..

Zimana prebrali cez okno ranné lúče slnka, keď sa zobudil po náročnej noci v krčme a vysmiaty hostinský ho uvítal s pohárom sviežej vody, ktorú mu šplechol do tváre a zvolal: „Preber sa ty slepec, veď je už ráno!!!!“

Tagy: Ziman